Američan už v tomto živote krízu nezažije

Úvery boli lacné, preto sa v USA strhla mánia a všetci chceli kupovať nehnuteľnosti. Mánia sa zmenila na paniku, keď sa úroky zvýšili a ľudia prestali úvery splácať. Od mánie cez paniku je len krok k pádu a kríze, hovorí v rozhovore pre Pravdu americký ekonóm Robert Aliber.

15.05.2009 15:00
Robert Aliber Foto:
Keď sa kríza začala, americká vláda celkom nechápala, čo sa deje, tvrdí americký ekonóm Robert Aliber.

Ste spoluautorom bestselleru Mánie, Paniky a Pády: História finančných kríz. Ako sa môže vôbec stať, že mánia vyústi do krízy?

Mánia vedie k prudkému nárastu ceny určitého druhu majetku. Keď si investori uvedomia, že jeho cena je privysoká, začnú panikáriť a všetci sa snažia aktíva, napríklad domy či akcie, predať. Ich cena prudko klesne a nasleduje pád. Často to vedie až k poklesu ekonomickej aktivity, pretože banky a finančné inštitúcie sa dostanú do problémov alebo dokonca skrachujú.

Bola mánia aj na začiatku súčasnej krízy?

Takmer každú krízu predchádza nejaká mánia. V tomto prípade sa mánia týkala nehnuteľností, teda domov, bytov a podobne. Ich ceny v USA, Veľkej Británii či Španielsku stúpali do závratných výšok. Na Islande bola mánia čiastočne pri realitách, ale najmä okolo cenných papierov. Určitá mánia sa rozpútala aj okolo komodít – ropy. Výsledkom bolo, že ceny ropy a pohonných látok lámali na jar a začiatkom minulého roka rekordy.

Čo vyvoláva mániu?

Zvyčajne dostupnosť peňazí, teda keď si ľudia môžu za výhodných podmienok vziať úver. A samozrejme očakávanie. Ľudia vidia, že ceny nehnuteľností rastú a predpokladajú, že budú rásť aj naďalej. V očakávaní, že na tom v budúcnosti zarobia, si požičajú peniaze a kúpia nehnuteľnosť.

Kedy sa mánia zmení na paniku?

To sa líši od prípadu k prípadu. Napríklad centrálna banka zvýši úrokovú sadzbu, aby zamedzila prístup k pôžičkám a spomalila tak rast cien nehnuteľností. Alebo jednoducho ponuka prevýši dopyt a ľudia, ktorí domy kúpili ako investíciu, ich nebudú vedieť predať.

Vtedy sa začne panika?

Nie hneď. Paniku zvyčajne spustí až pád nejakej veľkej firmy. Napríklad banky, od ktorej si ľudia požičali peniaze na kúpu nehnuteľností a zrazu ich nedokážu splácať.

Ako na mánie doplácajú obyčajní ľudia?

Môžu sa ľahko dostať do ťažkostí napriek tomu, že mánii vôbec nepodľahli. Napríklad ak skolabuje trh s nehnuteľnosťami, robotníci v stavebníctve prídu o prácu. Zamestnancov vo výrobnom sektore zase môže o prácu pripraviť znížený dopyt a spomalenie ekonomiky.

A čo ľudia, ktorí podľahli mánii a kúpili si dom?

Ľahko sa môže stať, že hodnota domu po vypuknutí paniky nebude zďaleka taká veľká ako suma, ktorú si na jeho kúpu požičali od banky. No úver, ktorý musia splácať, zostane rovnaký.

Dá sa na kríze nájsť aj niečo pozitívne?

Ekonomický útlm, ktorý nasleduje po kríze, je určitou formou očisty. Zdroje sa opäť presunú tam, kde sú efektívne využívané, čo je dobrá správa. Bohužiaľ, pre väčšinu obyčajných ľudí je kríza zlou správou. Prichádzajú o prácu, ich bohatstvo sa zmenšuje.

Zareagovali politici na túto krízu správne a dosť rýchlo?

Keď sa kríza začala, americká vláda celkom nechápala, čo sa deje. V polovici septembra minulého roku však zasiahla dostatočne razantne, aby zabránila zintenzívneniu problémov.

Na záchranu bánk a podporu oživenia minuli jednotlivé krajiny obrovské sumy. Boli potrebné?

Väčšina peňazí sa použila na rekapitalizáciu a ozdravenie bánk, aby boli schopné opäť požičiavať. Ďalšia obrovská suma išla na podporu dopytu a mala by prinútiť ľudí opäť míňať, aby zamestnanci vo výrobnej sfére neprišli o prácu.

Priniesla už táto pomoc ovocie?

Začíname pozorovať, že prepad hospodárstva sa pomaly spomaľuje. V poslednom štvrťroku minulého roka a za prvé tri mesiace tohto roka bol rast ekonomík v hlbokom mínuse. V druhom štvrťroku by mal byť prepad miernejší. Výdavky vlád pomohli o niečo zmierniť pád hospodárstva.

Podľa čoho rozpoznáme, že situácia sa pomaly zlepšuje?

Prvým náznakom bude spomalenie rastu nezamestnanosti. Počet ľudí, ktorí stratia zamestnanie, sa bude znižovať. Podobne, v USA, by sa mal zastaviť pokles cien nehnuteľností. A potom sa postupne začne zvyšovať zamestnanosť, teda budú pribúdať nové pracovné miesta.

Deje sa to už?

Ešte nie.

Ako dlho potrvá americkej ekonomike, kým sa z krízy zotaví?

Naposledy zažila Amerika krízu v 30. rokoch minulého storočia. Vtedy jej trvalo štyri roky, kým sa úplne vyliečila. Ozdravný proces po súčasnej kríze by však mal trvať kratšie. Aj pravdepodobnosť, že dospelí Američania zažijú vo svojom živote podobnú krízu, je veľmi malá.

Hlasuj za tento článok na -->

Hlasuj za tento článok

Robert Z. Aliber
Od roku 1964 bol profesorom medzinárodnej ekonómie a financií na Chicagskej univerzite. V súčasnosti je už na dôchodku. Počas svojho života radil viacerým inštitúciám, napríklad americkej centrálnej banke Fed, Svetovej banke či Medzinárodnému menovému fondu. Je autorom mnohých kníh s finančnou tematikou a spoluautorom piateho vydania histórie finančných kríz, ktorú pôvodne napísal Charles Kindleberger. V stredu vystúpil na pôde Ekonomickej univerzity v Bratislave v rámci prednášok nadácie Tatra banky.

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
debata chyba