„Doteraz sme nedostali žiadnu žiadosť o poskytnutie štátnej pomoci. Ľudia alebo nespĺňajú podmienky, alebo si dohodnú lepšie krízové podmienky priamo s bankou,“ povedal Anton Bódis, hovorca Slovenskej konsolidačnej, ktorá pomoc ľuďom zabezpečuje. Prvé žiadosti by mohli prísť v druhej polovici tohto roka, pretože podmienkou štátnej pomoci bolo aj najmenej polročné splácanie dočasne znížených splátok priamo v banke.
Model premiéra Roberta Fica mal byť pre ľudí, ktorí nebudú schopní splácať hypotéku. Štát chcel pomôcť ľuďom, ktorých o robotu pripravila kríza, aby neprišli o strechu nad hlavou. Najviac rok mal štát za dlžníka ťahať 70 percent splátky a ľudia by platili len zostávajúcu tretinu. Neskôr by dlžník vracal peniaze nielen banke ale aj štátu, ale s výhodným úrokom. Vláda však na ceste k pomoci nastavila množstvo prísnych podmienok. Žiadatelia nesmú mať napríklad nedoplatky na nájomnom, dlhy na daniach či odvodoch.
| Štátny model pomoci |
| – po strate zamestnania sa dlžník dohodol s bankou na nižších splátkach a tie platil 6 a viac mesiacov |
| – následne štát maximálne rok platí 70 % splátky banke, 30 % ďalej platí dlžník |
| – po tomto období dlžník bude splácať banke plnú výšku mesačnej splátky |
| – 2 roky od začiatku štátnej pomoci musí dlžník začať peniaze vracať aj štátu (úrok od 3,5 do 5,5 %) |
| – žiadateľ nesmie mať úspory či iný majetok a iné dlhy voči štátu (dane, odvody) či bankám |
Problémy so splácaním pôžičiek v praxi na Slovensku pritom narastajú. Tento rok na začiatku leta bol objem nesplácaných hypoték o 62 percent vyšší ako pred rokom. Celkovo ľudia dlhovali bankám pri problémových hypotékach vyše 116 miliónov eur. Viac ľudí sa teda reálne pre finančnú krízu dostalo do problémov so splácaním pôžičiek na bývanie. Rastie aj objem nesplácaných spotrebných úverov, ktoré si zvyčajne ľudia berú na nákup tovaru. Problémové spotrebiteľské úvery narástli za posledný rok o 25 percent.
V praxi tak majitelia úverov v krízovom režime dohadujú úľavy priamo od bánk. „Skúsenosť hovorí, že ľuďom stačí na vyriešenie problémov dočasne znížiť splátky počas šiestich mesiacov,“ povedal Štefan Frimmer, hovorca Slovenskej sporiteľne. Po tomto období sa banka s dlžníkom dohodne, či bude dlh splácať vo vyšších splátkach, alebo sa úver rozloží na dlhší čas. „Všetko závisí od finančnej situácie konkrétneho človeka,“ doplnil Frimmer. Banky však málokedy dovolia dlžníkovi v krízovej situácii úplne nesplácať niekoľko mesiacov, aspoň tretinu splátky by mal uhrádzať.
Konkrétne údaje o objeme nesplácaných úverov považujú banky za dôvernú informáciu. Dôvodom je strata zamestnania či problémy v rodine. „V poslednom období išlo častejšie o prípady, keď dlžník stratil zamestnanie,“ zhodnotila situáciu Zuzana Francúzová, hovorkyňa Československej obchodnej banky. Dosť časté sú podľa Francúzovej aj prípady rozchodu partnerov, ktorí nie sú manželia a splácajú úver spolu. Osamotený partner má aj ak je zamestnaný problém so získaním peňazí na celú splátku.
Banky preto ľuďom radia, že najlepšie ako predchádzať problémom so splácaním, je mať vybudovanú rezervu na 3 až 6 splátok dopredu. A keď problémy vzniknú, treba hneď ísť do banky dohodnúť sa na zmene.