Kto má sedliacky rozum, nebanku obíde

Slováci pri narábaní s financiami a pri požičiavaní zabudli používať vlastný sedliacky rozum. Tvrdí to lektorka v oblasti financií Marcela Hrubošová. Ľudia si podľa nej nerobia dostatočnú finančnú rezervu, žijú od výplaty k výplate a staré pôžičky vyplácajú novými, aj keď na splátky vôbec nemajú. Situáciu, ktorá vznikla aj zanedbávaním finančného vzdelania ľudí, využívajú nebankové subjekty. Tie lákajú ľudí na rýchle pôžičky a potom ich pri nesplácaní oberajú o strechu nad hlavou. Štát ľudí pred nebankami zatiaľ neochránil, aj keď sa pripravujú ďalšie opatrenia.

15.04.2013 12:08
úver, starosti, problém, problémy, smútok,... Foto:
Ilustračné foto.
debata (17)

Čo najhoršie sa ľuďom môže stať, keď nevedia narábať s peniazmi?

Za najhoršie považujem to, keď si človek kúpi produkt s vysokými úrokmi, napríklad nejakú rýchlu pôžičku s vysokým úročením. Väčšinou to býva v prípadoch, keď je človek natoľko zadlžený, že vyčerpal limity na kreditných kartách, nespláca hypotéku, spotrebiteľské úvery, neplatí svoje režijné výdavky, no a potrebuje rýchlo zohnať peniaze. Aspoň takto sa snaží čiastočne banke splácať hypotekárny úver, aby mu nepredala aj strechu nad hlavou. Je to ale vytĺkanie klinu klinom, ale v podstate ide o zakopávanie sa do hrobu. Najhorším výsledkom takéhoto správania je dlhová pasca – potom je jedinou záchranou pre takéhoto človeka osobný bankrot.

Ako predísť podobným situáciám?

Musíme sa vrátiť k zdravému sedliackemu rozumu. Pozerať sa na ponúkané produkty a služby z pohľadu skutočnej potreby a pridanej hodnoty pre nás. Pokiaľ ju v ponúkanej veci nevieme nájsť, potom ju nebudeme ani vedieť správne využiť.

Ľudia však jednoducho len reagujú na to, keď v reklame počujú dôveryhodného človeka, ako hovorí o výhodnej pôžičke.

V tom je problém, že sa nechávame manipulovať práve reklamou, obchodnými zástupcami, nakupujeme zľavy, ale sami nemáme jasnú predstavu, čo vlastne naozaj potrebujeme. Je to finančná „fashion“ zadaná veľmi dobrými obchodnými taktikami a ponúkaná tak, že sa nedá odmietnuť. Dovoľuje nám míňať viac, než sme schopní skutočne zarobiť. Človek by sa mal najprv naučiť šetriť, než sa rozhodne pre akékoľvek zadlženie. Mal by mať vypestovanú disciplínu, aby si časť peňazí z príjmu vedel vždy odložiť. Kto nevie sporiť, nebude vedieť ani splácať.

Ako teda predísť pri narábaní s peniazmi najhoršiemu?

Mám jedno osobné pravidlo, ktorým sa už roky riadim, a rada ho odovzdávam ľuďom ďalej. Pravidlo: 1 – 7 – 2 – alebo takisto 10 % – 70 % – 20 %. Ide o pomer rozdelenia svojho mesačného príjmu. Desať percent z každej výplaty vyplatím sebe, tým sa vlastne odmením za celomesačnú prácu, a môžem si kúpiť, čokoľvek mi napadne. Ďalších 70 percent je réžia, ktorá pokrýva moje základné životné potreby ako jedlo, bývanie – teda nájom, elektrinu, plyn či vodu. Tu zahŕňam i oblečenie. A 20 percent si vždy odkladám ako rezervu, na ktorú nikdy nesiaham. Moje najväčšie manévrovacie pole je v oblasti spomínaných 70 percent, teda snažím sa nastaviť všetky výdavky tak, aby som míňala s rozumom, a teda optimálne a efektívne. Na čo nemám, to si proste nekúpim. Oblasť 10 percent mi dáva pocit potešenia a radosti, že sa mi oplatí chodiť do práce, pretože si môžem každý mesiac urobiť radosť sama pre seba, no a ten zvyšok ako rezerva mi dáva pocit bezpečia, keby nastali nejaké nepredvídateľné horšie časy, ako napríklad strata zamestnania či vážna choroba.

Nedávno vyšiel prieskum, v ktorom sa ukázalo, že deti a mládež na Slovensku majú veľmi malé znalosti o financiách. Kde je chyba?

Nemyslím si, že je slabá informovanosť len u detí. Za posledných 20 rokov nielen na Slovensku, ale i v Česku vzniklo celkom nové odvetvie – finančníctvo, ktorému sa však nikde na školách nevenuje pozornosť. Ako aj celkovo v spoločnosti. Človek získava informácie prevažne z trhu, ale ucelený koncept vlastne neexistuje. Môžeme to porovnať so svetom výpočtovej techniky, kde pol roka starý počítač je považovaný za technologicky zastaraný. Podobne je na tom aj oblasť finančníctva. Než sme sa stihli zoznámiť s jedným produktom alebo službou, máme tu nový alebo jeho mutáciu. Chyba je vlastne v nás – ženieme sa za informáciami, ale celkom sme zabudli na skutočnosť, aké sú naše skutočné potreby, ktoré chceme pokryť.

Máme dostatok programov, ktoré sa tomu venujú najmä u detí?

Spoločností a programov, ktoré sa venujú finančnej gramotnosti, je dnes už mnoho. Oblasť je veľmi podporovaná i vládnymi organizáciami, sú prideľované dotácie a granty z EÚ fondov, je zavedená povinná výučba do škôl – najmä v Česku je to výrazné. Aj u vás sa to niekde učí, no v menšej miere. Otázkou však zostáva kvalita a forma výučby. Pokiaľ to vyučujú ľudia, ktorí sa sami s problematikou stretávajú prvýkrát pri výučbe, alebo pár mesiacov predtým, alebo sa vyučuje formou tvrdých teoretických znalostí, zanecháva to v deťoch rovnaké znalosti ako v nás, keď sme sa učili nejaké matematické rovnice a funkcie, ktoré však sme v praxi už nedokázali použiť. Pri výučbe finančnej gramotnosti musíte vychádzať z podstaty človeka a jeho potrieb. Musíte pracovať s praktickými príkladmi zo života. Ide o takú školu hrou.

Čo je vlastne finančná gramotnosť?

Je to schopnosť človeka hospodáriť s peniazmi, nebyť zadlžený po uši a nežiť od výplaty k výplate. Ide skrátka o súbor znalostí, schopností a hodnotových postojov ľudí, ktoré sú nevyhnutné na to, aby finančne zabezpečili seba a svoju rodinu, a súčasne sa orientovali v problematike peňazí a cien. Znamená to, že si vedia sami zodpovedne spravovať rodinný rozpočet vrátane správy finančných aktív a záväzkov s ohľadom na meniace sa životné situácie. Zjednodušene by sa dalo povedať, že ide o to, ako používať sedliacky rozum. Človek nemusí poznať všetky produkty a služby trhu, ale mal by poznať, kedy si kupuje produkt či službu, ktorú vôbec nepotrebuje, alebo kedy sú podmienky a parametre produktu preňho úplne nevýhodné.

Marcela Hrubošová pôsobí v oblasti financií viac ako 20 rokov. Pôvodne pracovala v oblasti vymáhania pohľadávok z neuhradených daňových povinností. Od roku 2000 pôsobí v súkromnom sektore a zameriava sa najmä na poisťovníctvo. Pôsobila vo významných manažérskych pozíciách v najväčších poisťovniach. Ako generálna riaditeľka viedla národnú inkasnú spoločnosť. Je autorkou a zakladateľkou vzdelávacieho portálu Financie pre radosť, vedie seminár a mentoruje ženy v ich profesionálnom a osobnom raste.

© Autorské práva vyhradené

17 debata chyba