Pri pôžičkách v stovkách eur splatných za pár mesiacov totiž ľuďom peniaze ušetrené nižším úrokom zhltnú vysoké vstupné poplatky. Banky rôznymi poplatkami bránia rozbehnutiu úrokovej vojny o existujúcich klientov s úvermi na nové auto, dovolenku či zariadenie domácnosti. Napriek tomu sa v mnohých prípadoch ľuďom oplatí zaplatiť existujúci úver novým, s nižším úrokom.
„Na priemerne refinancovanom úvere vo výške 6-tisíc eur môžu klienti ušetriť až stovky eur,“ povedala Zuzana Ďuďáková, hovorkyňa UniCredit Bank. Z väčších bánk len tento finančný dom zaznamenal zvýšený záujem ľudí o vyplácanie starých úverov novými, s nižšími úrokmi. Pri spotrebných úveroch sa tak na rozdiel od hypoték stále nedá hovoriť o vypuknutí úrokovej vojny. „Kým pri hypotékach platí, že rozdiel jedného percenta v sadzbe má na mesačnú splátku nemalý vplyv, v prípade menšieho spotrebného úveru sa môže prejaviť jednopercentný rozdiel v sadzbe na splátke iba jedným eurom,“ uviedol Ján Ondráš, vedúci oddelenia retailových úverov Slovenskej sporiteľne.
Najväčšia slovenská banka síce aktuálne nepýta poplatok za poskytnutie úveru, ale vo väčšine finančných domov ľudia platia desiatky eur za požičanie peňazí. Najčastejšie klient banke zaplatí dve percentá z poskytnutej sumy úveru. „Výška úrokovej sadzby pri spotrebných úveroch je dôležitá, ale určite to nie je jediná vec, na ktorú sa pri zvažovaní refinancovania úveru treba pozerať,“ pokračoval Ondráš. Pri prechode k inej banke si tak klient musí spočítať, či ho nový úver vyjde lacnejšie aj po zaplatení poplatku za spracovanie žiadosti o úver a poskytnutie úveru. Ak si dá pozor, mal by ušetriť.
Podľa štatistík Európskej centrálnej banky slovenské finančné domy poskytujú spotrebné úvery priemerne za ročný úrok 15,96 percenta. V takomto prípade mesačná splátka 700-eurového úveru splatného o päť rokov vyjde na 17 eur. Ak by ten istý klient získal od konkurenčnej banky pôžičku s ročným úrokom desať percent, jeho mesačná splátka klesne na 14,87 eura. Nájdením lacnejšej banky by mesačne ušetril niečo nad dve eurá. Za päť rokov by to bolo už 120 eur, čo je výrazne viac v porovnaní so 14 eurami, zaplatenými za poskytnutie lacnejšieho úveru.
Pozor si treba dávať hlavne na kontroverzný poplatok označovaný ako zmena zmluvných podmienok. „Pri splatení časti spotrebného úveru som si skrátil dobu splácania z piatich na tri roky, čo ma vyšlo 149 eur,“ povedal Marcel Jacko z Bratislavy. Klient síce podľa zákona môže bezplatne splatiť aj časť spotrebného úveru, ak si však zároveň bude chcieť skrátiť dobu splácania, banka musí upraviť existujúcu úverovú zmluvu a túto službu si finančné domy spoplatňujú v rozmedzí od nula do tisíc eur.
„Vzhľadom na platnú legislatívu klienti neplatia poplatok za predčasné splatenie v prípadoch, ak predčasne vyplácaná suma úveru nepresiahne sumu 10-tisíc eur za posledných 12 mesiacov,“ spresnila hovorkyňa Tatra banky Marína Smolková. K nulovým poplatkom banky prinútila vláda, ktorá si od tohto kroku sľubuje znižovanie úrokov, ktoré sú pri spotrebných úveroch takmer trikrát vyššie ako priemer v eurozóne. Na porovnanie, kým Rakúšanom poskytujú banky spotrebné úvery priemerne za ročný úrok 4,51 percenta, Slováci si priemerne požičiavajú za ročný úrok okolo 16 percent.
„Hoci krajiny, ktoré využívajú euro, sa tešia nižším refinančným nákladom, rozdiel v miere úverového rizika je medzi krajinami výraznejší. Tento náklad je napríklad v porovnaní s Rakúskom pre slovenské banky podstatne vyšší,“ uviedla Smolková. Finančné domy sa totiž na rozdiel od našich západných susedov ťažšie dostávajú k svojim peniazom v prípade nesplatenia úveru.
„Slovensko predovšetkým v porovnaní s ďalšími krajinami eurozóny čelí jednej z najvyšších mier nezamestnanosti,“ pokračoval Marek Gábriš, hlavný analytik ČSOB Finančnej skupiny. Vysoké úroky sú tiež pre nízku konkurenciu, keď slovenský trh ovládajú tri najväčšie banky.
„Výška úrokovej sadzby pri úveroch je ovplyvňovaná nielen vývojom sadzieb na medzibankovom trhu, ale aj konkurenčným bojom bánk o klienta či obchodnou politikou každého bankového domu,“ uzavrela hovorkyňa Poštovej banky Naďa Urbanová.