Nižší úrok dajú banky len na byt

Slovenské banky lacnejšie ľuďom požičajú len pri kúpe vlastnej strechy nad hlavou. Od vypuknutia finančnej krízy v roku 2009 priemerné úroky pôžičiek na bývanie klesli zo 6,37 percenta na súčasných 2,79 percenta ročne.

20.01.2015 20:00 , aktualizované: 21.01.2015 07:00
debata (17)

Za posledných šesť rokov, naopak, len veľmi mierne zlacneli poskytované spotrebiteľské pôžičky slúžiace na kúpu automobilu či renováciu bytu.

Olej do ohňa klesajúcich úrokov plánuje priliať Európska centrálna banka v podobe vytlačenia tisíc miliárd lacných eur. Rozhodnutie môže padnúť na rokovaní už vo štvrtok. „Každé tlačenie lacných peňazí spôsobí aj na Slovensku tlak na znižovanie úrokov z pôžičiek,“ povedal Vladimír Baláž, ekonóm Slovenskej akadémie vied. Práve lacné pôžičky totiž majú podľa vzoru Spojených štátov amerických naštartovať chabé európske hospodárstvo.

zväčšiť
úroky, graf

Doteraz predstavitelia Európskej centrálnej banky informovali iba o zámere zvýšenia bankovej bilancie na úroveň z roku 2012. „Vtedy bola bilancia na úrovni 2,6 až 3 bilióny eur a dnes dosahuje asi 2,03 bilióna, čo znamená rozdiel 600 až 1 000 miliárd eur,“ priblíži analytik Tatra banky Juraj Valachy.

Prečo sa na Slovensku neprejavuje zlacňovanie viac aj pri spotrebiteľských úveroch, si ekonómovia nevedia vysvetliť. „Rozumiem, že spotrebiteľské úvery musia byť drahšie pre vyššie riziko nesplácania, ale nevidím žiadne dôvody na to, aby sa aj u nich neprejavilo výraznejšie zlacnenie,“ uviedol Baláž.

Od začiatku krízy priemerné úroky poskytovaných spotrebiteľských úverov klesli z 15,81 na 14,04 percenta. To je stále takmer trikrát viac ako priemerný úrok v eurozóne, ktorý je na úrovni 5,75 percenta. Ak sa mladý človek rozhodne kúpiť si na úver mobilný telefón v hodnote 700 eur, tak pri slovenskom priemernom úroku 14,04 percenta, zaplatí každý mesiac banke 33,62 eura a za dva roky vráti 806,93 eura. Ten istý telefón pri priemernom európskom úroku 5,75 percenta vyjde za dva roky splácania na 742,69 eura. Slovák tak na vysokých úrokoch prerobí 64,24 eura.

Spotrebiteľské úvery sú predražené

Jedným z dôvodov slabého poklesu úrokov na spotrebiteľských úveroch môže byť stále sa zvyšujúca ziskovosť domácich bánk. „Za prvých deväť mesiacov tohto roka vzrástol čistý zisk bankového sektora medziročne o 0,8 percenta na 452 miliónov eur. Hlavný vplyv na ziskovosť mali čisté úrokové výnosy,“ uviedla v analýze bankového sektora Národná banka Slovenska. Domáce finančné domy tak v raste zisku nezastavil ani bankový odvod, ktorý ich za rok obral priemerne o 200 až 250 miliónov eur.

Pri úveroch na bývanie hrajú výraznejšiu úlohu sprostredkovatelia, ktorí sa do predaja spotrebiteľských úverov nehrnú pre nízke marže. Ak sprostredkovateľ vybaví pri zmene fixácie úrokovej sadzby klientovi prechod k lacnejšej konkurencií, môže sa s novou bankou podeliť o províziu. Napríklad pred dva a pol rokom boli najnižšie úroky pri úveroch na bývanie 4,2 percenta ročne. V takom prípade 30-ročná hypotéka vo výške 66-tisíc eur mala pri tri roky fixovanej úrokovej sadzbe mesačnú splátku 322,75 eura. Keďže banky splácanie hypotéky počítajú takzvaným zložitým úročením, tak za tri roky splácania je klient banke stále dlžný 62¤590 eur, ale zároveň úver môže preniesť k lacnejšej konkurencií ponúkajúcej aktuálne najnižší úrok dve percentá za rok. V takom prípade mesačná splátka hypotéky klesne na 249,81 eura a klient mesačne ušetrí 72,94 eura.

Lacné úvery majú za cieľ naštartovať míňanie peňazí. Krajiny používajúce spoločnú menu euro totiž stoja pred najvážnejšou hrozbou od vzniku menovej únie, označovanou ako deflácia, teda pokles cien. Zlacňovanie je síce z pohľadu ľudí dobrá správa, ale pre ekonomický rast postavený na míňaní peňazí je to problém.

Európska centrálna banka v snahe naštartovať rast už v minulom roku prijala viaceré opatrenia označované ako tlačenie peňazí. Po prvý raz sa napríklad ocitla v mínuse depozitná úroková sadzba, čo spôsobilo, že súkromné finančné domy musia platiť za uloženie peňazí v Európskej centrálnej banke. Súkromné banky si zároveň mohli brať lacné pôžičky a základná úroková sadzba klesla na 0,05 percenta. Všetky tieto opatrenia nepomohli výrazne naštartovať hospodárstvo krajín používajúcich spoločnú menu euro. Lacné peniaze, ktoré by najnovšie ECB mohla poskytnúť vládam, by mohli pomôcť naštartovať ekonomiku napríklad financovaním výstavby veľkých projektov ako diaľnice, vodné priehrady či podporou vedy a výskumu.

Na vkladoch ľudia príliš nezarábajú

Odvrátenou stranou lacných peňazí sú nízke úroky v bankách. Bezpečné ročné termínované vklady aktuálne ponúkajú najvyšší výnos len 2 percentá za rok. „Aj sadzby depozitných produktov môžu mierne klesnúť, ale aj vzhľadom na to, že sú nízko, to asi nebude veľa,“ povedal hlavný analytik ČSOB Marek Gábriš. Hlavnou výhodu uložených peňazí v banke tak ostáva bezpečnosť, keďže v prípade krachu finančného domu budú klientovi vrátené všetky jeho vklady do výšky 100-tisíc eur.

Výnosy až do desiatich percent môžu ľudia zinkasovať pri investovaní v podielových fondoch. Pri nich však na rozdiel od termínovaných vkladov môžu aj prerobiť. „USA by si mali zachovať solídny rast a byť jedným z hlavných motorov svetového rastu. Blížiace sa zdvíhanie sadzieb Fedu však môže v určitej fáze vystrašiť akciových investorov. Bude teda dobré byť selektívny a mať správne načasovanie pri vstupe na trh,“ upozornil Gábriš. Rizikami pre rast akcií je aj vyhrotenie obchodnej vojny Európskej únie s Ruskom, problémy Grécka a spomaľovanie ekonomického rastu Číny.

© Autorské práva vyhradené

17 debata chyba
Viac na túto tému: #pôžičky #bývanie #byt #úrok #úvery na bývanie