Úspory väčšiny ľudí sa pre zmenu zákona presunuli do garantovaných fondov koncom apríla 2013. Kto chcel zostať v negarantovanom fonde, musel to svojej dôchodkovej spoločnosti písomne oznámiť. Keďže väčšina ľudí sa neozvala, ich úspory sa posledných päť rokov zhodnocujú v garantovaných fondoch. Ide pritom veľakrát o mladých ľudí, ktorým zostáva do odchodu na dôchodok viac ako desať rokov a preto sa pre nich konzervatívna stratégia nehodí.
Podľa prepočtov Dôchodkovej správcovskej spoločnosti (DSS) Poštovej banky ľudia, ktorí sa nechali presunúť do garantovaného fondu už teraz výrazne prerábajú. Ich strata sa pritom môže vyšplhať na desiatky tisíc eur. Napríklad dlhopisový garantovaný fond Stabilita DSS Poštovej banky sa od konca apríla 2013 do konca mája 2018 zhodnotil o 12,85 %.Naproti tomu negarantovaný indexový fond Perspektíva za ten istý čas kumulatívne zarobil 49,07 %, čo je o vyše 3,8 násobne viac. Modelový sporiteľ s priemerným platom 1 000 eur a priemernou výškou úspor 3 180,84 eur v druhom pilieri, ktorý sa nechal presunúť do garantovaného fondu, tak za toto obdobie prišiel o výnos 1 625,54 eura.
Predseda predstavenstva a generálny riaditeľa DSS Poštovej banky Martin Kaňa tvrdí, že čím neskôr sporitelia prehodnotia svoju investičnú stratégiu, tým väčšie straty môžu zaznamenať. Pri predpokladanom zhodnotení dlhopisového garantovaného fondu o 3,7 % ročne, a akciového, respektíve indexového o 7,7 % ročne, by ten istý modelový sporiteľ za 41 rokov sporenia a platom 1 000 eur, ktorý by bol zvyšovaný ročne o približne 2 % (inflačné navýšenie) nasporil o 60 715,07 eura v dlhopisovom fonde menej, než v akciovom, resp. indexovom fonde.