Zmena finančného správania
ČSOB sa v spolupráci s agentúrou IPSOS opäť pozrela na to, ako sa vyvíja záujem Slovákov o zhodnocovanie svojich úspor a ako sa mení ich finančné správanie. V priemere dvaja z troch opýtaných (62%) uviedli v prieskume ako najlepšiu formu dlhodobej investície práve nehnuteľnosť. Dôvera v tento spôsob zhodnocovania finančných prostriedkov sa tak za uplynulé dva roky o niečo zvýšila (57% v roku 2016). K tejto forme investovania sa pritom o niečo častejšie prikláňa staršia generácia.
„Nehnuteľnosti sa tradične a celosvetovo považujú za veľmi stabilnú formu uloženia a zhodnotenia peňazí. Predstavujú pre ľudí niečo „hmotné“, reálne, využiteľné, čo nie len na „papieri“, a preto k tomu ľudia často inklinujú,“ hovorí Jozef Futrikanič, riaditeľ Odboru financovania nehnuteľností ČSOB.
Ako pripomína, rozhodujúci je v tomto prípade typ nehnuteľnosti a potenciálu rastu jej ceny. „Ceny nehnuteľností narástli od roku 2003 o asi 90%, čo predstavuje približne priemerný ročný nárast o 6,5%. Zároveň rástli aj ostatné ceny, ako aj platy. To znamená, ak mal niekto peniaze uložené iba doma a nehľadal iné alternatívy zhodovania finančných prostriedkov, napríklad fondy, spomínané nehnuteľnosti, akcie, atraktívne dlhopisy a podobne, tak jeho úspory stratili za posledných 14 – 15 rokov asi 50% svojej pôvodnej hodnoty. Za nasporenú sumu si dnes človek dokáže kúpiť asi polovične veľkú nehnuteľnosť,“ dodáva Futrikanič
Záujem o sporiaci účet
Zaujímavosťou je, že medzi mladšou generáciou sa na prvom mieste umiestnil sporiaci účet. Za najlepšiu formu dlhodobej investície ho označilo 48% z nich, zatiaľ čo v celkovej populácii sa priemer pohyboval na úrovni 23%.
Na treťom mieste sa umiestnili investície do fondov. Skúsenosť s nimi deklarovalo 20 % mladšej generácie a 54 % starších respondentov. Pre investovanie do fondov motivuje väčšinu z nich možnosť získať finančné prostriedky navyše a zhodnotiť ich lepšie, ako v prípade iných sporiacich produktov. Nárast záujmu o investovanie do fondov zaznamenávame aj v ČSOB. „Pod tento nárast sa podľa nás podpísali tak nižšie úrokové sadzby na bežných sporiacich produktoch, ako aj lepšia informovanosť a znalosti klientov o investovaní do fondov. V neposlednom rade je to aj väčšia dostupnosť investovania, nakoľko klienti môžu pravidelne investovať už od niekoľko desiatok eur mesačne,” vysvetľuje manažérka Oddelenia prémiového segmentu ČSOB Mária Horváthová.
Z údajov ČSOB zároveň vyplýva, že klienti uprednostňujú pravidelné investovanie v menších čiastkach ako alternatívu voči pravidelnému sporeniu na sporiaci účet. V ČSOB motivujeme aktívnych investorov, tj. klientov, ktorí aktívne využívajú účet a zároveň majú 50% svojich úspor zainvestovaných do investičných produktov. Títo klienti získajú 1-% úrok na sporiacom účte. „Takto podporujeme zodpovedné finančné správanie našich klientov, to znamená rozloženie úspor do viacerých produktov s rôznom mierou zabezpečenia a rizikovosti,“ dodala Horváthová.
Na opačnom konci rebríčka dlhodobých investícii sa umiestnili hypotekárne záložné listy, vkladné knižky (po 3%) ako aj dlhopisy a kryptomeny, ktoré preferovalo 6% opýtaných. V prípade virtuálnych mien však nebolo badať významnejšie rozdiely medzi vekovou štruktúrou opýtaných. Pomerne výrazné rozdiely z pohľadu veku však nastali v prípade vkladnej knižky. Tú totiž za vhodnú formu dlhodobej investície označilo 17% mladých, v porovnaní so 4% spomedzi staršej generácie.