Práve deti a mladí z nižších príjmových domácností dostávajú nízke alebo žiadne vreckové, preto si kultúrne a športové aktivity mimo školy nemôžu dovoliť. Mnohí si privyrábajú brigádami. Brigádovať môžu všetci tí, ktorí skončili povinnú školskú dochádzku a dovŕšili vek 15 rokov.
"V tomto prípade takisto platí, že čím ekonomicky vyspelejšia krajina, tým je aj viac ľudí, ktorí vyhľadávajú aktivity typu návšteva kina, divadla či športového podujatia. V mnohých prípadoch ale štáty uplatňujú práve na tieto aktivity nižšiu daň z pridanej hodnoty (DPH), ako napríklad Luxembursko, kde popri štandardnej 17-percentnej DPH je 3-percentná daň na ubytovacie služby, kultúrne a športové podujatia či knihy,“ skonštatovala Buchláková.
V rámci 28 krajín EÚ nemá peniaze na kino, športové podujatie, divadlo či koncert približne 30 % mladých ľudí vo veku 16 až 24 rokov. Spomedzi európskych krajín v tomto prípade najviac strádajú mladí v Španielsku (48 %), Grécku (47 %) či Maďarsku (38 %). Na druhom konci rebríčka, teda mladí, ktorí najmenej riešia pri výbere aktivít finančnú stránku, sú vo Fínsku ( len 2 % mladých si nemôže dovoliť kultúrne a športové aktivity), Luxembursku (8 %) či Estónsku (11 %). Zaujímavosťou je, že až dve tretiny mladých Dánov či Švédov o podobné aktivity nemá záujem.
Na Slovensku sa podľa Eurostatu zúčastňuje neplatených dobrovoľníckych činností zhruba tretina mladých vo veku 16 až 24 rokov. „Najmenej tieto aktivity vyhľadávajú mladí v susednej Českej republike, ale aj Maďarsku či Bulharsku,“ poznamenala Buchláková. V rámci únie ide zhruba o tretinu mladých ľudí, ktorí sa venujú nejakému typu dobrovoľníctva.