„Jedným z vysvetlení, prečo majú ženy našetrených viac peňazí je, že sú zodpovednejšie a nesiahajú tak na peniaze odložené bokom. Muži sú vo väčšine hlavou rodiny, financie sú v ich rukách, a preto napríklad v prípade nečakaných finančných výdavkov využívajú aj rezervy,“ povedala Lenka Buchláková, analytička Slovenskej sporiteľne.
Kto sporí najviac?
Najviac sporia ľudia vo veku 18 až 35 rokov, a to v priemere 235 eur mesačne. „Môže to súvisieť s tým, že najmä mladí do 25 rokov ešte bývajú doma alebo na internáte a šetria si peniaze na vlastne bývanie. Národná banka Slovenska opäť od júla sprísňuje poskytovanie hypoték. Práve pre túto vekovú kategóriu môže byť bez našetrených finančných prostriedkov problémom získať úver na bývanie,“ doplnila Buchláková.
Dôchodcovia si vedia mesačne ušetriť na rezervu 110 eur, študenti stredných škôl až 180 eur. Vysokoškoláci mesačne odložia 250 eur, zamestnaní približne 210 eur. Najviac si šetria ľudia v Bratislave (320 eur), Žiline a Trnave (obe 200 eur). Najmenej v Banskej Bystrici (160 eur) či Trenčíne (170 eur). Najlepší čas kedy si začať vytvárať rezervu je čím skôr, resp. hneď teraz. Rezerva finančných prostriedkov predstavuje základné „sebapoistenie“ pre prípad nečakaných výdavkov. Výška rezervy by mala byť minimálne na úrovni 3 mesačných výdavkov, ideálne však minimálne 6 mesačných výdavkov.
Sporiť treba po výplate
„Každoročne je dobré prehodnotiť sporenie a navýšiť ho minimálne o výšku inflácie. V prípade sporenia na rezervu o prípadný nárast mesačných výdavkov domácnosti, napríklad vyššie ceny energií či splátka leasingu za nové auto. Peniaze odložene na rezervu by mali byť vysoko likvidné – t.j ľahko dostupné, maximálne do niekoľkých dní, ideálne na požiadanie,“ povedal Peter Janovíček, oddelenie riadenia depozitných produktov, fondov a cenných papierov Slovenskej sporiteľne.
Sporiť je potrebné hneď po výplate, ideálne trvalým príkazom. Je dobré si stanoviť cieľovú sumu rezervy a časový horizont, v ktorom je potrebné dosiahnuť požadovanú sumu. Pri stanovení cieľovej sumy by sa mali zohľadniť minimálne nutné mesačné výdavky a jednorazové pravidelné ročné platby (napríklad PZP, daň z nehnuteľnosti). Celkové sporenie by malo predstavovať aspoň 10 % príjmu, záleží od životnej fázy.
„Ako príklad si vezmime domácnosť s priemerným mesačným príjmom 1 400 eur. Predpokladajme, že nutné výdavky, teda nájom, energie, splátky úverov, školné a stravovanie predstavujú 70 % príjmov. Minimálna rezerva domácnosti by tak mala byť úrovní aspoň 2 940 eur. Ak by si chcela domácnosť vytvoriť rezervu do jedného roka musela by si pravidelne odložiť takmer 245 eur, čo predstavuje 17,5 % mesačného príjmu. Ak by domácnosť obetovala na vytvorenie rezervy 10 % mesačného príjmu t.j. 140 eur, dosiahla by cieľovú sumu rezervy o 21 mesiacov,“ vysvetlila Buchláková.
V prípade nízko príjmovej domácnosti je vytvorenie rezervy výrazne ťažie. Je však o to dôležitejšie, pretože nečakané situácie majú zvyčajne zásadnejší vplyv na bežný život. Tu platí, že akákoľvek rezerva je lepšia ako žiadna, a preto je dobé sporiť aspoň minimálne možnú sumu, napríklad 20 až 30 eur mesačne. K finančnej rezerve treba vždy pristupovať komplexne. Je preto vhodné aspoň časť prípadných nepriaznivých situáciu pokryť poistením. Správne zadefinovaná finančná rezerva zároveň otvára klientovi možnosti pre lepšie zhodnotenie ďalších úspor, pretože klient vie, že dodatočné prostriedky mimo rezervy môže uložiť či investovať na dlhšie obdobie.