Veľa Slovákov funguje bez finančnej rezervy

Najmenej si sporia mladí do 24 rokov. Vzhľadom na nevyhnutnosť mať pri financovaní bývania našetrené aj vlastné prostriedky, by mali mladí začať so šetrením čo najskôr. Z pohľadu prístupu k financiám a ich zhodnocovaniu patria Slováci dlhodobo k tým konzervatívnejším a neriskujú. Zároveň však nemyslia na horšie časy. Z prieskumu vyplynulo, že 16% Slovákov nedisponuje žiadnou finančnou rezervou. Ak rezervu majú, najčastejšie (37%) do výšky troch priemerných mesačných platov, zatiaľ čo 14% by vedelo bez príjmu vykryť obdobie maximálne od štyroch do deviatich mesiacov. Rezervu v podobe príjmu za jeden rok deklarovalo 7% opýtaných.

Rozdiel medzi krajmi

Najvyšší podiel ľudí fungujúcich bez akejkoľvek rezervy je v Banskobystrickom kraji (25%), zatiaľ čo na opačnom konci rebríčka je Nitriansky kraj, kde funguje bez akejkoľvek rezervy zhruba desatina oslovených (10%). „Dôležitosť mať finančnú rezervu si však Slováci veľmi dobre uvedomujú. Len jedno percento opýtaných totiž uviedlo, že žiadnu rezervu nepotrebuje,“ vysvetľuje hovorkyňa ČSOB Anna Jamborová.

Mladí sporia málo

Pravidelne na mesačnej báze si určitú pevnú čiastku odkladá 58% opýtaných Slovákov, pričom najnižšie zastúpenie mali mladí od 16 do 24 rokov. Spomedzi nich si nesporí takmer každý druhý (48%). „Logicky v tejto skupine sú zahrnutí aj respondenti, ktorí ešte nemajú vlastný príjem, nakoľko ide o študentov. Na strane druhej, s vytváraním rezervy a šetrením odporúčame začať čím skôr, napríklad aj vďaka príjmom z brigád. Ak sa pozrieme na štatistiky, mladí žiadajú o svoju prvú hypotéku v priemere vo veku 29 rokov a ak si chcú zabezpečiť svoje bývanie, musia mať na to našetrené aj vlastné zdroje. Práve toto obdobie by preto mali využiť na tvorbu úspor, hoci aj v minimálnych čiastkach. Vytvoria si tak nielen nevyhnutnú rezervu, ale aj dôležitý návyk odkladať si každý mesiac časť príjmu,“ zdôrazňuje Jamborová.