A práve blížiaci sa začiatok školského roka je tým správnym časom, kedy je vhodné začať s poskytovaním vreckového u detí.
Výška vreckového
Pre deti vo veku od 6 rokov až 10 rokov by sa mohla pohybovať výška vreckového v hodnote 3 až 5 eur. Vreckové by malo byť poskytované v pravidelnom týždennom intervale.
U detí vo veku 11 až 15 rokov by výška vreckového mohla byť na úrovni 10 až 15 eur. Vhodným riešením je zriadiť deťom bankový účet a k nemu platobnú kartu, ktorej výhodou je, že rodič poukazuje dieťaťu peniaze priamo na účet a dieťa sa zároveň učí zaobchádzať s platobnou kartou. Rodič má okrem toho nepretržitý prehľad o tom, načo dieťa svoje vreckové míňa. Deťom v tomto veku je rovnako nutné vštepovať zásady efektívneho hospodárenia s peniazmi, najmä, dôležitosť tvorby finančnej rezervy minimálne vo výške 10% z týždenného vreckového.
U starších detí v stredoškolskom veku je režim v poskytovaní vreckového odlišný. Vreckové by sa malo pohybovať v rozpätí od 30 do 50 EUR v intervale jeden krát mesačne poukázaním na bankový účet dieťaťa.
Bankový účet je pre dieťa v tomto veku už nevyhnutnosťou a môže mu slúžiť napríklad aj pre účely poukázania výplaty z brigádnej činnosti, či ako platobný prostriedok pri pobyte v zahraničí alebo ako platobný prostriedok na školskom výlete. Navyše dieťa nemusí nosiť so sebou hotovosť, čím sa znižuje riziko krádeže.
Platobná karta
„Keďže pre túto vekovú skupinu sa už stáva platobná karta aktívnym platobným nástrojom je nesmierne dôležité, aby rodič poučil dieťa o zásadách bezpečného používania platobnej karty najmä, že PIN kód sa nemôže nikde zapisovať, ani ukladať ani sa nesmie nikomu oznamovať, že pri výbere z bankomatu je potrebné zadávať PIN kód tak, aby bola zakrytá klávesnice platobného terminálu a nebola viditeľná zadaná číselná kombinácia PIN kódu tretím osobám, že citlivé údaje o platobnej karte sa nesmú nikomu oznamovať, nikam posielať a že porušením týchto základných pravidiel môže dôjsť k riziku ich zneužitia a porušeniu bezpečnostných predpisov banky,“ radí Sylvia. Ďatelinková, právnička Inštitútu alternatívneho riešenia sporov Slovenskej bankovej asociácie.
Pri poskytovaní vreckového je zároveň potrebné dodržiavať základné pravidlá, aby sa jeho výchovný charakter neminul svojím účinkom. Najčastejšou chybou je dávať deťom peniaze, kedy si o ne zažiadajú. „Najdôležitejším pravidlom ako naučiť deti správne hospodáriť s peniazmi je dodržiavať pravidelnosť a stabilnosť v poskytovaní vreckového. Samozrejme, výška vreckového závisí od majetkových pomerov tej ktorej rodiny, avšak je nevyhnutné ju stanoviť triezvo a uvážene. Zároveň je potrebné si uvedomiť, že vreckové plní výchovnú a nie vyživovaciu a motivačnú funkciu.“ dopĺňa S. Ďatelinková.
S. Ďatelinková ďalej zdôrazňuje, že „Podstatné pri poskytovaní vreckového je nastaviť si pravidlá jeho poskytovania tzn. v akom režime, výške bude vreckové poskytované a načo je možné ho využívať. Je nesmierne dôležité, aby rodičia spočiatku míňanie vreckového pravidelne kontrolovali, aby získali reálny prehľad o tom, ako dieťa s vreckovým hospodári a postupne mu vysvetlili, aj ako sporiť peniaze do budúcnosti.“
Dohoda s deťmi
Pokiaľ dieťa túži po niečom finančne náročnejšom, je vhodné motivovať ho k tomu, aby si postupne na želanú vec odkladalo peňažné prostriedky, prípadne sa s ním dohodnúť na spolufinancovaní takejto veci. Ide o to, aby dieťa pochopilo, že ak je niečo nad rámec jeho možností nemôže to mať hneď, ale môže si na danú vec postupne našetriť. S. Ďatelinková zastáva názor, že „Pravidelným odkladaním finančných prostriedkov za účelom nákupu vysnívanej veci bude dieťa nielen motivované k sporeniu, ale sa aj naučí efektívnemu hospodáreniu.“
„Rovnako je vhodné dopredu sa s dieťaťom dohodnúť na čo môže a nemôže vreckové minúť, pričom je nevyhnutné určiť vopred prípadný „postih“ napríklad vo forme zníženia vreckového o 10% z celkovej sumy obvykle poskytované vreckového. Ak rodič zistí, že dieťa neplní dohodu podľa dojednania je nutné pristúpiť k vopred dohodnutému „postihu“. Tu je nutné vymedziť si pravidlá vopred, nemeniť ich a dodržiavať oboma stranami. Aby prípadný „postih“ plnil svoju výchovnú funkciu je nevyhnutné, aby vždy pri nedodržaní dohody zo strany dieťaťa pristúpil rodič v dohodnutom rozsahu k uloženiu „trestu“ a dieťaťu zároveň vysvetlil, prečo sa tak stalo.“ uvádza S. Ďatelinková.