Vyplýva to z prieskumu, ktorý pri príležitosti Svetového dňa sporenia pre skupinu Erste zrealizovala spoločnosť IMAS International.
Bývanie a strava
Najhoršie sú na tom v prípade šetrenia Maďari, ktorí si bokom mesačne dokážu odložiť len 65 eur. Aktuálne si medziročne v šetrení polepšili len o dve eurá. „Vo všetkých krajinách sa našetrená suma zvyšovala. Kým ešte v roku 2018 bolo Slovensko výnimkou a neposunulo sa vpred s našetrenou sumou, tento rok si šetríme mesačne v priemere o 5 eur viac. Slovákom sa totiž zvyšuje disponibilný príjem domácnosti. Mnohí však uvádzajú, že zápasia so zvyšujúcimi sa nákladmi na bývanie či stravu, čo im znemožňuje si ušetriť mesačne toľko, koľko by chceli,“ povedala Lenka Buchláková, analytička Slovenskej sporiteľne.
Približne 40 % Slovákov uviedlo, že sa ich finančná situácia za posledné dva až tri roky zlepšila. Takmer polovica zase tvrdí, že situácia sa nezmenila. Len 15 % Slovákov uviedla, že za ostatné dva až tri roky si finančne pohoršili. Najčastejším dôvodom, ktorí v tomto prípade uvádzajú je, že ich výdavky, predovšetkým na bývanie rastú, pričom príjmy zostali nezmenené. „Zaujímavosťou je, že čoraz viac Slovákov si odkladá istú sumu peňazí každý mesiac hneď po výplate. Menej ako polovica si odkladá len to, čo im zostane. Častokrát ide len o pár eur,“ skomentovala Buchláková.
Finančná rezerva
Slováci si najčastejšie odkladajú peniaze kvôli finančnej rezerve, ktorú môžu využiť v prípade nečakaných výdavkov. Robí tak až 98 % ľudí. Sporíme si však aj na menšie či väčšie rekonštrukcie domu či bytu a nákupy (72 %). Na šetrenie si do budúcnosti ako prilepšenie k penzii myslí niečo vyše polovica Slovákov. Na lepší príjem v starobe si odkladá najviac Čechov (66 %), najmenej Srbov (17 %). Takmer 40 % Slovákov si necháva peniaze bokom na letnú či zimnú dovolenku, dve tretiny si šetria do budúcnosti bez konkrétneho cieľu.
„Na účely rekonštrukcie slúžia sporiace účty, ktoré sú u Slovákov obľúbeným bankovým produktom. Vďaka nim si pravidelným odkladaním aj menších súm vedia vytvoriť finančnú rezervu na preklenutie neočakávaných situácií. Zároveň si takto môžu dlhodobo pripravovať financie konkrétne ciele,“ doplnila Buchláková.
Čoraz viac Slovákov si odkladá peniaze práve na sporiaci bankový účet (71 %), nasleduje životné kapitálové poistenie (51 %), do dôchodkových pilierov (43 %), nehnuteľností (23 %) či do rôznych fondov a akcií (21 %). Slovenky si viac ako muži odkladajú peniaze na bankových účtoch, muži zase v porovnaní so ženami viac preferujú životné poistenie.