Ľudia s úsporami pár tisíc eur sa musia uspokojiť s úrokmi v pár desatinách percent. Navyše takéto zhodnotenie klienti bánk dostanú, len ak peniaze uložia na termínované vklady a minimálne rok sa ich nedotknú.
Bežné bankové účty, kde si zamestnanci dávajú posielať svoju výplatu, zhodnotia peniaze o rovnú nulu. Po obnovení tlačenia peňazí majú banky dostatok lacných finančných zdrojov a čoraz viac strácajú záujem zhodnocovať vklady ľudí. Zopár domácich bánk dokonca ponúka nulové úroky aj na sporiacich účtoch a len niektoré z nich sú ochotné zhodnotiť peniaze o 0,2 percenta za rok. Podľa finančných expertov bude ešte horšie a v budúcnosti môžu klienti rovno platiť za bezpečné uloženie peňazí v bankových trezoroch.
„Pre Slovákov je to stále nepredstaviteľné, ale v Európe banky už dlhšie obdobie poskytujú záporné úrokové sadzby z vkladov. To znamená, že klient z banky vyberie menej peňazí, ako vložil,“ povedal František Burda, riaditeľ pre investície a zlato v spoločnosti FinGO.sk. O možnosti zavedenia záporných úrokov pre všetky vklady nad 100-tisíc eur minulý rok otvorene rozprávalo talianske vedenie UniCredit bank.
Analytici nie sú zajedno v tom, či si domáce banky trúfnu záporné úroky dať len bohatým firmám, alebo nimi zaťažia aj bežných klientov. „Ak by mali aj na Slovensko prísť záporné sadzby, tak skôr pre právnické osoby. Nemyslím si, že niektorá z bánk by šla pre bežných ľudí do záporných sadzieb. Vystavila by sa riziku, že klienti odídu nielen s vkladovým produktom, ale aj s bežným účtom,“ uviedol výkonný riaditeľ spoločnosti Finančný kompas Maroš Ovčarik. Zhoda panuje len v tom, že čoraz viac vkladových produktov bude mať úrok rovnú nulu.
Jedinou zachovanou výhodou aj v budúcnosti ostane bezpečnosť uložených peňazí. Štátom zriadený fond ochrany vkladov totiž ľuďom garantuje, že aj v prípade krachu finančného domu dostanú naspäť všetky vložené peniaze, a to až do sumy 100-tisíc eur. Táto ochrana sa vzťahuje osobitne na každú jednu banku a ak má niekto napríklad 300-tisíc eur, môže ich bezpečne uložiť do troch rôznych finančných domov. Zároveň Fond ochrany vkladov ručí len za peniaze uložené na bežnom účte, sporiacom účte, vkladnej knižke, termínovanom vklade a stavebnom sporení.
Vďaka štátnej prémii ponúka zaujímavé zhodnotenie o 2,5 percenta za rok bezpečné stavebné sporenie. Maximálna výška štátnej prémie je 70 eur a v tomto roku ju získa ten klient, ktorý na svoj účet vložil 2 800 eur. Zároveň aj samotné stavebné sporiteľne zhodnocujú peniaze klientov a výška úroku závisí od aktuálnej akcie. „Najväčšia z nich ponúka napríklad sporenie s viazanosťou na šesť rokov, kde v prvých rokoch sú sporiteľom pripísané bonusové úroky vo výške 7,5 percenta, v druhom roku 4 percentá a v treťom 1 percento,“ priblížil Marián Búlik, finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko. Jedinou podmienkou pre získanie štátnej prémie je mesačný príjem do 1,3-násobku priemernej mzdy, čo aktuálne zodpovedá sume 1¤316,9 eura. Ľudia tiež musia pamätať na to, že nárok na štátnu prémiu zaniká v prípade zobratia medziúveru.
Viac peňazí, vyššie riziko
Kto chce na úrokoch zarobiť viac ako len jedno percento za rok, musí akceptovať riziko v podobe možnej straty investovaných finančných zdrojov. Na peniaze investované na finančných trhoch sa totiž už nevzťahuje záruka Fondu ochrany vkladov. „Treba sa rozhodovať na základe jednoduchej rovnice – čím vyššie riziko a čím dlhší časový horizont, tým vyšší výnos,“ odporučil Burda. Na výber je viacero možností od investovania do podielových fondov cez špekulatívny nákup investičného zlata až po štátom regulované investície v II. pilieri.
„Na Slovensku takisto už máme aj indexové fondy, ktoré majú efektívnejšie poplatky za správu portfólia. Tie sú veľmi úspešné v II. pilieri a uvedomme si, že za posledných 12 mesiacov bol iba jeden indexový fond, ktorý zarobil menej ako 10 percent, a akciovým fondom sa tiež výborne darí,“ dodal Burda.
V súčasnosti ponúkajú indexové fondy II. piliera nízke poplatky kombinované s nadpriemernými výnosmi. Jedinou nevýhodou je, že dobrovoľne vložené peniaze sa dajú vybrať až po dosiahnutí dôchodkového veku. Na rozdiel od peňazí zaplatených z dôchodkových odvodov sa na dobrovoľné príspevky nevzťahuje povinnosť kúpy nízkeho súkromného dôchodku a zarobené peniaze môže čerstvý dôchodca ľubovoľne minúť. Získané finančné zdroje môže použiť napríklad na splatenie hypotéky, úhradu drahšej operácie, na kúpu automobilu alebo luxusnej dovolenky.
Pri investovaní do indexových fondov musia zároveň ľudia počítať s rizikom, že v súčasnosti vysoké zisky môžu v budúcnosti vystriedať obrovské pády cien akcií. K ním naposledy prišlo počas krízy v roku 2009 a niektorí ľudia v priebehu pár dní prišli až o polovicu úspor. Zároveň v nasledujúcich rokoch boli vysoké straty sanované nasledujúcim rastom, preto je investovanie do podielových fondov vhodné len pre ľudí s pevnými nervami. Najhoršie, čo môže klient spraviť, je vybrať peniaze v čase pádov finančných trhov, čím si zafixuje straty a nezarobí na budúcom raste.
Pri investovaní do podielových fondov môžu ľudia využiť aj ponuky domácich bánk. Keďže finančné domy nemajú nijako regulované poplatky, ľudia zaplatia bankám oveľa viac ako dôchodkovým správcovským spoločnostiam. Jedinou výhodou podielových fondov bánk je, že ľudia si investované peniaze môžu vybrať oveľa skôr ako v II. pilieri, a to už po pár rokoch investovania.
Na Slovensku je tiež obľúbené nevýhodné zhodnocovanie peňazí prostredníctvom investičných životných poistiek. Pri nich sa totiž približne polovica peňazí takmer vôbec nezhodnocuje a slúži len na pokrytie poistného rizika. Druhá polovica sa investuje a z prípadných ziskov platia klienti vysoké poplatky. Mnohí ľudia tak po skončení dohodnutého obdobia nakoniec dostanú z investičnej poistky menej peňazí, ako do nej vložili.
Lacné hypotéky
Za súčasné nízke úroky môže politika Európskej centrálnej banky, ktorá s príchodom novembra začala opäť každý mesiac tlačiť do ekonomiky eurozóny 20 miliárd nových eur. Výsledkom sú extrémne nízke úroky nielen na vkladoch, ale aj na hypotékach. Aktuálne si ľudia na nové bývanie môžu požičať na najnižší úkrok v histórii, a to vo výške 0,6 percenta. Pri takomto úroku ma tridsaťročná hypotéka vo výške 100-tisíc eur splátku 304 eur za mesiac.
„Vo všeobecnosti sa pri súčasných podmienkach ľuďom oplatí viac požičať si peniaze, ako šetriť,“ uviedol ekonóm Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied Vladimír Baláž.
Odvrátenou stranou lacných úverov je rekordne rýchle zadlžovanie Slovákov. Už koncom minulého roka presiahla výška pôžičiek slovenských domácností hodnotu 38 percent hrubého domáceho produktu (HDP).
„Ešte v roku 2009 bola zadlženosť našich domácností druhá najnižšia v strednej a vo východnej Európe. Odvtedy sa viac ako zdvojnásobila a dostala sa na najvyššiu úroveň v regióne,“ uviedla Národná banka Slovenska.
Regulátor finančného trhu preto zrušil stopercentné hypotéky a väčšine ľudí hypotéka pokryje len 80 percent z ceny kupovanej nehnuteľnosti. Napríklad na dom v hodnote 130-tisíc môžu banky požičať len 104-tisíc eur. Zvyšok peňazí majú tvoriť úspory žiadateľa o hypotéku. Zároveň každý Slovák môže mať dlhy maximálne vo výške 8-násobku svojho ročného príjmu. Ak niekto zarába napríklad 900 eur v čistom, môže si požičať maximálne 86 400 eur. Od nového roku začne platiť aj ďalšie obmedzenie a ľudia budú môcť na splátky úverov minúť maximálne 60 percent svojej výplaty.
Lacné hypotéky stoja aj za prudkým rastom cien nehnuteľností v priemyselne rozvinutých častiach Slovenska. Starší trojizbový byt v bratislavskej mestskej časti Karlova Ves stál pred siedmimi rokmi 89-tisíc eur a aktuálne stojí až 135-tisíc eur. Pre príchod automobilky Jaguar Land Rover prudko zdraželi aj ceny nehnuteľností v Nitre. Pre siedmimi rokmi sa na sídlisku Klokočina dal kúpiť štvorizbový byt za 60-tisíc eur a aktuálne až za 90-tisíc eur.