„Sociálna poisťovňa vypláca zamestnancom, dohodárom či živnostníkom viaceré dávky z dôchodkového, nemocenského, úrazového poistenia či poistenia v nezamestnanosti,“ vraví riaditeľ komunikačného oddelenia Sociálnej poisťovne Peter Višváder. Avšak iba v prípade, ak splníte podmienky.
Okrem dôchodkov k často vyplácaným dávkam patria nemocenské dávky, materské a dávka v nezamestnanosti. Vyplácaných penzijných dávok bolo v decembri minulého roka viac ako 1,7 milióna, nemocenských 1,48 milióna, dávku v nezamestnanosti dostávalo 492 980 osôb a materské dostávalo 414 778 matiek.
„Nárok na dávky má poistenec, ktorý správne a včas odvádza poistné na konkrétny druh poistenia dostatočne dlho,“ vysvetľuje Višváder. „Určitou výnimkou je zamestnanec, za ktorého odvádza poistné zamestnávateľ. Tomu môže vzniknúť nárok na dávky aj vtedy, ak za neho zamestnávateľ riadne a včas poistné neodvádza. Podmienkou je, aby ho zamestnávateľ v Sociálnej poisťovni do registra poistencov a sporiteľov riadne prihlásil. Pre samotného zamestnanca je dôležité vo vlastnom záujme overiť si, či tak zamestnávateľ skutočne urobil,“ upozorňuje Višváder. Ako dodal, z pohľadu dávok je tiež dôležité, aby zamestnávateľ vykazoval skutočnú mzdu, a nie len jej časť. Od výšky vykázaného príjmu sa totiž odvíja aj výška dávok – čím nižší je vykázaný príjem, tým nižšia je aj výška dávok, a naopak.
Stávajú sa aj prípady, že zamestnávatelia účelovo znižujú odvody. „Oddelenie vonkajšej kontroly rieši aj takéto podnety. Súvisia s vyplácaním časti mzdy „na ruku“ kvôli zníženiu odvodového zaťaženia zamestnávateľa. Našli sa aj prípady, kedy bolo preukázané, že zamestnávateľ poukazoval zamestnancovi na účet vyššiu sumu, akú mu vykázal v mzdových dokladoch a do Sociálnej poisťovne odvádzal nižšie poistné,“ približuje Višváder. „Sociálna poisťovňa odhalila aj prípady krátenia odvodov z dôvodu nedodržania minimálnych mzdových nárokov zamestnancov – zamestnávateľ vykazoval menší počet odpracovaných hodín, čo malo za následok nižšie odvody. Takéto podozrenia a podnety riešime kontrolou u samotného zamestnávateľa, ktorému hrozí pokuta, pričom musí uhradiť poistného v riadnej výške a doplatiť aj penále,“ vraví Peter Višváder.
Trochu iná je situácia u živnostníka. „Ak živnostníkovi vznikne povinné dôchodkové a nemocenské poistenie, obdobie povinného dôchodkového poistenia, ak zaplatil poistné, sa mu zaráta na dôchodkové účely, z nemocenského poistenia mu môže vzniknúť, po splnení všetkých zákonom stanovených podmienok, nárok na nemocenské dávky nemocenské, materské, ošetrovné. Okrem všeobecných podmienok nároku na nemocenské dávky (existencia nemocenského poistenia alebo trvanie ochrannej lehoty v čase uplatnenia si nároku na dávku a pri materskom aj existencia nemocenského poistenia aspoň 270 dní pred pôrodom) musí mať SZČO aj riadne a včas zaplatené poistné. Ak všetky podmienky nesplní, dávky nedostane,“ prízvukuje Višváder.
Čo sa týka dávky v nezamestnanosti, platia pre SZČO rovnaké podmienky ako pre ostatných: evidencia na úrade práce a existencia aspoň 730 dní poistenia v nezamestnanosti v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie. Len z povinného poistenia SZČO (keďže nie je poistená v nezamestnanosti) jej nárok na dávku v nezamestnanosti vzniknúť nemôže. „Ak sa prihlási na dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti, povinne poistené SZČO sú jedinou skupinou poistencov, ktoré sa môžu dobrovoľne prihlásiť aj samostatne len na dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti a bude si riadne platiť sama poistné, toto obdobie sa jej do potrebných dní poistenia v nezamestnanosti zaráta,“ dodal Peter Višváder.