Ste pripravení na nečakané finančné výdavky?

20.03.2020 07:30
účtovníctvo dane, daňová evidencia, financie,...
Na krízové momenty, ako je napríklad úraz a dlhodobejšia PN, stratu zamestnania alebo len jednoducho nečakanú nutnú opravu auta či práčky, sa musíme pripravovať z finančného hľadiska dlhodobo. Autor:

Tretina Slovákov nie je pripravená v prípade krízových situácií vykryť neplánované finančné výdavky

Situácia sa však vďaka nižšej miere nezamestnanosti a vyšším platom v štátnej a súkromnej sfére v posledných rokoch zlepšila. V krízovom roku 2009 nevedelo vykryť nečakané výdavky takmer 40 % ľudí. Podľa najnovších údajov Európskeho štatistického úradu Eurostat boli na tom za vlaňajšom najhoršie ľudia v Chorvátsku (52,9), najlepšie Luxemburčania a Nóri (obe krajiny 19,7 %). Za celú EÚ bola za rok 2019 nečakanými výdavkami ohrozená v priemere tretina obyvateľov. Najohrozenejšou skupinou sú slobodní rodičia s nezaopatreným dieťaťom, resp. deťmi. Zvládnuť neplánované výdavky má problém viac ako každý druhý rodič (56 percent).

Krízové momenty

„Na krízové momenty, ako je napríklad úraz a dlhodobejšia PN, stratu zamestnania alebo len jednoducho nečakanú nutnú opravu auta či práčky, sa musíme pripravovať z finančného hľadiska dlhodobo. Ideálne je, aby sme mali finančné rezervy na úrovni troch až šiestich mesačných výdavkov,“ povedala Lenka Buchláková, analytička Slovenskej sporiteľne.

Zo štatistík Slovenskej sporiteľne vyplýva, že Slováci v posledných rokoch pristupujú k financiám zodpovednejšie, a to najmä v prípade mladších vekových kategórií. Napríklad ľudia vo veku 18 až 35 rokov si priemerne sporí na rezervu mesačne 235 eur. Najviac majú nasporené vydaté ženy, a to v priemere okolo 2-tisíc eur. Súvisí to s nastavením slovenských domácností, kde hlava rodiny- otec, resp. muž, financuje bývanie a ďalšie položky, pričom žena má možnosť si viac ušetriť.

Šetria aj vysokoškoláci

Zaujímavosťou je, že nielen na nečakané finančné výdavky, ale aj na budúce vlastné bývanie, založenie si rodiny či dovolenku si šetria už aj vysokoškoláci. V priemere na sporiacich účtoch dávajú vyše 250 eur mesačne. Zamestnaní ľudia v produktívnom veku si bokom odkladajú v priemere 200 eur.

Ekonomicky vyspelejší západ krajiny potvrdzuje svoje prvenstvo aj vo výške nasporených peňazí na sporiacich účtoch. V Bratislave si ľudia vedia bokom odložiť až vyše 300 eur mesačne. Jedným z miest, kde si dokážu ľudia najmenej ušetriť, je napríklad Prešov, kde výška nasporenej sumy sa pohybuje v priemere len okolo 160 eur mesačne. „Ideálny stav je, keď si človek mesačne bokom odkladá aspoň 10 % zo svojho príjmu. Avšak aj pravidelným odkladaním menších súm je možné vytvoriť si finančnú rezervu na preklenutie neočakávaných situácií alebo dlhodobejším sporením si pripraviť financie na konkrétne ciele ako vzdelanie detí, vylepšenie bývania a podobne,“ skomentovala Buchláková.

Ako šetriť viac?

Základné pravidlo je, že sporiť by ste mali z toho, čo dostanete na začiatku mesiaca, nie z toho, čo vám zostane na jeho konci. „Najlepším riešením je zaviesť si trvalý príkaz, ktorý napríklad v deň výplaty alebo na ďalší deň bude posielať časť peňazí na sporiaci účet,“ doplnila Buchláková.

Dôležité je urobiť si tzv. audit výdavkov, teda toho, koľko a na čo míňame. Jednoduchou pomôckou je spísať si všetky príjmy a výdavky na papier či do počítača. Značná časť výdavkov je pravidelného charakteru a vieme ich definovať prakticky okamžite, iné sa nevyskytujú až tak často, prípadne ich výška kolíše. Preto je dobré ich sledovať aspoň 2–3 mesiace, zapisovať si jednotlivé položky a skúsiť ich rozkategorizovať (bývanie, strava, doprava, drogéria, kultúra, koníčky a pod.).

Následne je možné zamerať sa na hľadanie úspor. Okrem identifikácie nadbytočných výdavkov je dobré si stanoviť limity pre jednotlivé skupiny výdavkov a tie dodržiavať. Ušetriť sa dá napríklad zdieľaním vecí s rodinou, priateľmi či susedmi. To dobre funguje najmä pri veciach občasného použitia, ako je napríklad vŕtačka či strešný nosič na auto.

Nakupovať treba plánovane, nie impulzívne a preto by pri nakupovaní mal byť samozrejmosťou nákupný zoznam. „V obchode sa často sa necháme zlákať výhodnou ponukou na niečo, čo reálne nepotrebujeme, prípadne bez čoho sa vieme bez problémov zaobísť. Alebo kupujeme veci, ktoré použijeme len raz a potom nám doma zbytočne zaberajú miesto. Často tiež platíme za rozsah služieb, ktorý je nad naše reálne potreby – napríklad káblovka, internet, mobilný paušál,“ dodala Buchláková.

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo, rozhovory, komentáre, reportáže, videá, ďalšie užitočné a praktické informácie ako aj čítanie a obsah pre zábavu a voľný čas.

Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#výdavky #koronavírus #Covid-19
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku