Penzisti a dane: Kedy ich dôchodca platiť nemusí?

, 19.03.2020 06:00
rozmýšľanie, kalkulačka, muž
Dôchodcovia, ktorí pracujú na dohodu o vykonaní práce alebo dohodu o pracovnej činnosti, môžu aj v roku 2020 naďalej využívať odvodovú úľavu. Autor:

Počet pracujúcich penzistov v posledných rokoch narastá. Vlani ich pracovalo takmer 270-tisíc, starobných dôchodcov bolo viac ako 160-tisíc a predčasných dôchodcov bolo jeden a pol tisíca. Ľudí, ktorí poberajú invalidný dôchodok a zároveň pracujú, bolo viac ako 105-tisíc.

Starobní dôchodcovia môžu mať príjem, ktorý je úplne oslobodený od daní. Podmienkou je, že ich celoročný hrubý zárobok neprekročí polovicu nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka. Ak teda vlani penzista zarobil 1 968,67 eura, nemusí podávať daňové priznanie a zaplatiť žiadnu daň. V prípade, že je jeho príjem čo i len o jeden cent vyšší, už zvyčajne musí zdaniť celý svoj zárobok.

„Do celkových zdaniteľných príjmov sa zahrňuje akýkoľvek dosiahnutý príjem, ktorý je predmetom dane a nie je od dane z príjmov oslobodený,“ uviedla Ivana Skokanová, hovorkyňa Finančnej správy. „Daňové priznanie k dani z príjmov je povinný podať každý daňovník, aj dôchodca, ak jeho celkové zdaniteľné príjmy dosiahnuté v roku 2019 presiahli sumu 1 968,68 eura. Do celkových zdaniteľných príjmov sa zahrňujú všetky príjmy, ktoré sú predmetom dane a nie sú od dane z príjmov oslobodené,“ vysvetlila.

Dôchodkové dávky a dávky rovnakého druhu vyplácané z povinného zahraničného poistenia sú od dane z príjmov oslobodené. Medzi ne patrí starobný, predčasný, invalidný, vdovský a vdovecký, sirotský a výsluhový dôchodok.

„Ak daňovník poberajúci dôchodok dosiahol v roku 2019 príjem zo závislej činnosti neprevyšujúci sumu 1 968,68 eura, nevzniká mu povinnosť podať daňové priznanie za rok 2019. Ak mu však zamestnávateľ zrážal z príjmu preddavky na daň, je preňho výhodné podať daňové priznanie k dani z príjmov FO typu A, aj keď jeho zdaniteľné príjmy nepresiahli 1 968,68 eura. V podanom daňovom priznaní dôchodcovi vznikne daňový preplatok a daňový úrad mu vráti tento daňový preplatok na základe žiadosti o vrátenie daňového preplatku, ktorá je súčasťou daňového priznania,“ dodala Skokanová.

Daňový preplatok však vrátia iba v prípade, že je väčší ako päť eur. Ak tento daňový preplatok je menší ako päť eur, nevzniká nárok na jeho vrátenie.

Okrem toho, že môžu využiť oslobodenie od platení daní, sa penzisti môžu vyhnúť aj plateniu odvodov. Penzisti si odvodovú úľavu musia uplatniť priamo u zamestnávateľa. Bez odvodov môžu následne zarobiť najviac 200 eur mesačne. Z vyššieho príjmu im už zamestnávateľa musí strhnúť odvody.

Dôchodcovia, ktorí pracujú na dohodu o vykonaní práce alebo dohodu o pracovnej činnosti, môžu aj v roku 2020 naďalej využívať odvodovú úľavu. Tú môže mať penzista s dôchodkom starobným, invalidným, výsluhovým alebo invalidným výsluhovým. Tento dôchodca si môže určiť jednu dohodu, z ktorej nebude platiť poistné na dôchodkové poistenie, pokiaľ príjem z tejto dohody za kalendárny mesiac nepresiahne 200 eur. Ak mesačný príjem (alebo priemerný mesačný príjem) z určenej dohody za mesiac presiahne 200 eur, poistné na dôchodkové poistenie platí dôchodca dohodár len z rozdielu medzi dosiahnutým príjmom a sumou 200 eur. Prípadných ďalších uzatvorených dohôd sa táto výnimka netýka, dôchodca z nich riadne platí poistné na dôchodkové poistenie a je povinne dôchodkovo poistený.

Nezdaniteľná časť základu dane u dôchodcu

Ak suma penzie v úhrne nepresahuje sumu nezdaniteľnej časti základu – za rok 2019 ide o sumu 3 937,35 eura, môže si ju penzista uplatniť vo výške rozdielu medzi nezdaniteľnou časťou (3 937,35 eura) a vyplatenou sumou dôchodku.

Ak má zamestnanec – dôchodca výšku starobného dôchodku 300 eur mesačne, má nárok na podpísanie Vyhlásenia u zamestnávateľa?

Podpísať Vyhlásenie môže iba daňovník, ktorý nie je na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom dôchodku. Ak však úhrnná výška vyplateného dôchodku za rok 2019 nepresiahne sumu 3 937,35 eura, zamestnancovi vznikne nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka vo výške rozdielu medzi úhrnnou výškou dôchodku a sumou 3 937,35 eura (predpoklad: 3 937,35 – 3 600 = 337,35 eura za rok 2019), ktorú si môže zamestnanec – dôchodca uplatniť ako nezdaniteľnú časť na daňovníka pri vykonaní ročného zúčtovania alebo pri podaní daňového priznania za rok 2019.

Má nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti dane na daňovníka zamestnanec s výsluhovým dôchodkom v mesačnej výške 500 eur?

Nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti tomuto zamestnancovi – poberateľovi výsluhového dôchodku nevzniká, a to vzhľadom na výšku dôchodku (predpokladaný úhrn za rok je 6 000 eur, čo je viac ako suma nezdaniteľnej časti na daňovníka).

Nastúpil k nám do trvalého pracovného pomeru pracovník narodený 22. 11. 1950, ktorý je poberateľom výsluhového invalidného dôchodku. Má nárok na odpočítateľnú položku, keďže vekovo už spadá do výsluhového dôchodku?

Podľa § 40 ods. 1 zákona č.328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov policajt alebo profesionálny vojak, ktorý sa stal invalidným v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania, má odo dňa vzniku invalidity, najskôr však odo dňa skončenia služobného pomeru, nárok na invalidný výsluhový dôchodok. Z uvedeného vyplýva, že poberateľ výsluhového invalidného dôchodku má nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka z dôvodu, že ide o invalidný, nie o výsluhový dôchodok.

Ako uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane

Príklad č. 1: Daňovník je k 1. 1. 2019 poberateľom starobného dôchodku v sume 350 eur mesačne. Za rok 2019 suma dôchodku predstavuje 4 200 eur (12 × 350). Daňovníkovi nevzniká nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, nakoľko úhrn dôchodku presiahol sumu 3 937,35 eura.

Príklad č. 2: Daňovník je k 1. 1. 2019 poberateľom starobného dôchodku v sume 290 eur mesačne. Za rok 2019 suma dôchodku predstavuje 3 480 eur (12 × 290). Daňovníkovi vzniká nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka v sume 457,35 eura (3 937,35 – 3 480). Ak sa fyzická osoba stala poberateľom starobného dôchodku v priebehu roka 2019 (nebola poberateľom dôchodku k 1. 1. 2019), vzniká jej nárok na celú nezdaniteľnú časť vo výške 3 937,35 eura, pokiaľ základ dane nepresiahol sumu 20 507 eur.

Ak dôchodcovi vznikne nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane, môže ju uplatniť len od čiastkového základu dane z príjmov zo závislej činnosti alebo z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo ich úhrnu, teda z tzv. aktívne vykonávanej práce, a to v závislosti od vykázaného základu dane.

Čiastkový základ dane vyčíslený z tzv. pasívnych príjmov (napr. príjem z prenájmu nehnuteľností, príjem z nepeňažnej výhry, príjem z predaja nehnuteľnosti, príjem z vyplatenia podielového listu) nie je možné znížiť o nezdaniteľnú časť základu dane.

Dôchodca a uplatnenie daňového bonusu na vyživované dieťa

Ak dôchodca poberal v roku 2019 zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti aspoň vo výške 3 120 eur alebo príjmy z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti aspoň vo výške 3 120 eur a vykázal základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti uplatní daňový bonus na dieťa. S účinnosťou od 1. apríla 2019 sa zvýšila suma daňového bonusu u daňovníka, ktorý vyživuje dieťa do šiestich rokov veku na sumu 44,34 eura mesačne na každé takéto vyživované dieťa.

Do príjmov na uplatnenie daňového bonusu sa nezahŕňajú tzv. pasívne príjmy napr. príjem z prenájmu nehnuteľností, príjem z nepeňažnej výhry, príjem z predaja nehnuteľnosti, príjem z vyplatenia podielového listu.

Zdroj: finančná správa

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#pracujúci dôchodcovia #daňové úľavy #daňové priznanie
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku