„Je zavádzajúce tvrdenie, že človek si platením odvodov ‚sporí‘ na dávky. Sociálne poistenie je postavené na solidárnom princípe, nie je to ‚poistka‘, to platí pre komerčnú sféru,“ hovorí Peter Višváder, riaditeľ komunikačného odboru Sociálnej poisťovne.
„Nárok poistenca na dávky zo sociálneho poistenia závisí od toho, na aké druhy poistenia si občan odvádza poistné a teda od toho, či je v postavení zamestnanca, alebo či má právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby (tá napríklad nemá nárok na úrazové dávky) alebo má dobrovoľné poistenie a konkrétne aký balík dobrovoľného poistenia (aké druhy sociálneho poistenia) si vybral. A zároveň platí, že poistenec (zamestnanec, SZČO či dobrovoľne poistená osoba) musí vo svojej kategórii splniť všetky zákonné podmienky na priznanie tej-ktorej dávky a tieto podmienky nároku na dávku sú pre jednotlivé kategórie mierne odlišné. Vždy je dôležité, či je v danom čase sociálnej udalosti poistený, resp. ako dlho bol poistený a z akých vymeriavacích základov (mzdy) si odvádzal poistné na konkrétny druh sociálneho poistenia,“ vysvetľuje Višváder.
Sociálna poisťovňa poskytuje podľa zákona o sociálnom poistení dávky z piatich druhov poistenia, a to z dôchodkového, nemocenského, úrazového poistenia, z poistenia v nezamestnanosti a z garančného poistenia.
„Z dôchodkového poistenia sa vypláca starobný, predčasný, vdovský a vdovecký, sirotský a invalidný dôchodok. Na dôchodkové poistenie odvádzajú počas pracovného života poistné zamestnanci a povinne dôchodkovo poistené SZČO a tiež tak môžu urobiť dobrovoľne poistené osoby,“ priblížil Peter Višváder.
Z poistenia v nezamestnanosti sa v prípade straty príjmu v dôsledku nezamestnanosti poskytuje dávka v nezamestnanosti. Tú teraz Sociálna poisťovňa vypláca o mesiac dlhšie, do 31. augusta 2020. Navyše každý, kto o ňu bude žiadať, môže tak urobiť na úrade práce, kam sa príde zaevidovať. Nemusí tak navštíviť aj Sociálnu poisťovňu.
Nárok na úrazové dávky z úrazového poistenia môže vzniknúť poškodenému zamestnancovi výhradne vtedy, ak k poškodeniu zdravia dôjde následkom pracovného úrazu alebo zistenej choroby z povolania.
Najčastejším dôvodom pri uznaných pracovných úrazoch v prvom polroku tohto roka boli následky poranení, otráv a iné následky vonkajších príčin, poranenie kolena a predkolenia a poranenia zápästí a ruky. Pri chorobách z povolania to bola choroba z dlhodobého, nadmerného a jednostranného zaťaženia končatín – ochorenia kostí, kĺbov, šliach a nervov končatín, na druhom mieste bola choroba z fosforu alebo jeho zlúčenín a na treťom choroba z vibrácií.
Z nemocenského poistenia sa poskytuje dávka nemocenské, materské, ošetrovné a vyrovnávacia dávka. Základnou všeobecnou podmienkou na vznik nároku na nemocenské dávky je existencia nemocenského poistenia alebo plynutie ochrannej lehoty v čase vzniku dôvodu na poskytnutie dávky. Ochranná lehota trvá spravidla 7 dní po zániku nemocenského poistenia.
„Nárok na nemocenské, materské a ošetrovné si môže uplatniť zamestnanec, ktorému plynie nemocenské poistenie z trvalého pracovného pomeru alebo z pracovného vzťahu na dohodu s pravidelným príjmom, povinne nemocensky poistená SZČO alebo dobrovoľne nemocensky poistená osoba. Nárok na nemocenské dávky je možné si uplatniť aj po skončení nemocenského poistenia v ochrannej lehote,“ dodal Peter Višváder.