Kto je považovaný za hendikepovaného človeka a kto má nárok na kompenzáciu

Posudkovú činnosť vykonáva úrad práce. Aké podmienky treba splniť, aby mal človek nárok na kompenzáciu? Ako prebieha posudková činnosť?

06.10.2020 08:00
muž, senior, dôchodca, dôchodok, nuda, smútok,... Foto:
Poskytovanie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP závisí aj od výšky príjmu a majetku fyzickej osoby s ŤZP.
debata
  • za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím (ŤZP) sa považuje osoba, ktorej miera funkčnej poruchy je najmenej 50 %
  • funkčná porucha je nedostatok telesných, zmyslových alebo duševných schopností osoby, ktorý z hľadiska predpokladaného vývoja zdravotného postihnutia bude trvať dlhšie ako 12 mesiacov
  • Sociálny dôsledok ŤZP je znevýhodnenie, ktoré má fyzická osoba z dôvodu jej ŤZP v porovnaní s osobou bez zdravotného postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok, a ktoré nie je schopná z dôvodu ŤZP prekonať sama.

Kompenzácia ťažkého zdravotného postihnutia

Kompenzácia sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia je zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku ŤZP poskytovaním peňažných príspevkov na kompenzáciu alebo poskytovaním sociálnych služieb. Za kompenzáciu sa považuje aj osobitná starostlivosť podľa zákona 305/2005 o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele.

Cieľom poskytovania kompenzácie, ako aj vyhotovovania preukazu osoby s ŤZP alebo osoby s ŤZP so sprievodcom a parkovacieho preukazu, je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ŤZP do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti a v ustanovených oblastiach.

Sociálne dôsledky ŤZP sa kompenzujú v oblasti:

  • mobility a orientácie – kompenzuje sa znížená pohybová schopnosť alebo znížená orientačná schopnosť,
  • komunikácie – kompenzuje sa narušená schopnosť komunikácie,
  • zvýšených výdavkov – kompenzujú sa zvýšené výdavky na diétne stravovanie, súvisiace s hygienou alebo opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia, so zabezpečením prevádzky osobného auta, so starostlivosťou o psa so špeciálnym výcvikom,
  • sebaobsluhy – kompenzuje sa obmedzená schopnosť sebaobsluhy alebo strata schopnosti sebaobsluhy.

Posudková činnosť:

Lekárska posudková činnosť

  • vykonáva ju posudkový lekár príslušného úradu práce. Hodnotí a posudzuje sa ňou zdravotný stav, jeho zmeny a poruchy, ktoré podmieňujú zdravotné postihnutie; určuje sa miera funkčnej poruchy; posudzujú sa sociálne dôsledky v oblastiach kompenzácií; posudzujú sa jednotlivé druhy odkázanosti osoby s ŤZP; fyzická a psychická schopnosť osoby vykonávať opatrovanie; fyzická a psychická schopnosť osoby s ŤZP udeliť písomný súhlas; posudzuje sa potreba osobitnej starostlivosti
  • posudkový lekár môže predvolať osobu na posúdenie jej zdravotného stavu ak: má pochybnosti o správnosti diagnostického záveru vyplývajúceho z predloženého lekárskeho nálezu alebo je potrebné overiť jeho objektívnosť alebo úplnosť. V ostatných prípadoch vykoná posúdenie bez prítomnosti posudzovanej osoby. Lekár je povinný pozvať ju, ak táto o to písomne požiada. Výsledkom posudkovej činnosti je lekársky posudok, v ktorom lekár určuje aj mieru funkčnej poruchy v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia (príloha č. 3 zákona č 447/2008)

Sociálna posudková činnosť

  • vykonáva ju sociálny pracovník príslušného úradu práce, ak je osoba posúdená ako fyzická osoba s ŤZP. Posudzujú sa individuálne predpoklady osoby s ŤZP (napríklad: schopnosť a úsilie riešiť situáciu vlastným pričinením); rodinné prostredie (napríklad: rozsah pomoci, ktorú je schopná poskytnúť jej rodina); prostredie, ktoré ovplyvňuje začlenenie osoby s ŤZP do spoločnosti; všetky druhy odkázanosti; navrhujú sa kompenzácie v jednotlivých oblastiach kompenzácie. Vykonáva sa za účasti osoby s ŤZP, ktorá má právo vyjadrovať svoje potreby a návrhy na riešenie svojej sociálnej situácie a jej výsledkom je posudkový záver

Komplexný posudok

  • na základe lekárskeho posudku a posudkového záveru príslušný úrad práce vypracúva komplexný posudok na účely kompenzácie, ktorý obsahuje: mieru funkčnej poruchy; vyjadrenie, že ide o osobu s ŤZP; sociálne dôsledky ŤZP vo všetkých oblastiach kompenzácie; návrh druhu príspevku; vyjadrenie, či osoba s ŤZP je odkázaná na sprievodcu; vyjadrenie, či osoba s ŤZP je odkázaná na individuálnu prepravu autom alebo či má praktickú slepotu, alebo úplnú slepotu oboch očí; termín opätovného posúdenia zdravotného stavu, ak ho určí lekár a odôvodnenie komplexného posudku. Posudok sa nevypracúva, ak miera funkčnej poruchy na základe lekárskeho posudku je menej ako 50 %

Zisťovanie príjmu a majetku na kompenzáciu ŤZP

  • Poskytovanie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP závisí aj od výšky príjmu a majetku fyzickej osoby s ŤZP.
  • Pri zisťovaní výšky príjmu osoby s ŤZP sa započítavajú, okrem jej príjmu, aj príjmy spoločne posudzovaných osôb, ktorými sú napríklad manžel alebo manželka osoby s ŤZP, rodičia, ktorí žijú s touto osobou v spoločnej domácnosti, ak je osoba s ŤZP nezaopatrené dieťa.
  • Príjem osoby s ŤZP, ktorý sa zisťuje na účely peňažných príspevkov, sa potom určí tak, že súčet všetkých príjmov osôb posudzovaných spoločne sa vydelí počtom týchto osôb (teda osoba s ŤZP a ostatné spoločne posudzované osoby).

Príklad: Osoba s ŤZP žije iba s manželom. Jej priemerný mesačný príjem je 777 eur, priemerný mesačný príjem jej manžela je 333 eur. Príjem osoby s ŤZP, ktorý sa zisťuje na účely peňažných príspevkov, je (333 + 777) /2 = 555 eur mesačne.

Príjem sa zisťuje ako priemerný mesačný príjem za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom fyzická osoba požiadala o peňažný príspevok na kompenzáciu. Takto zistený príjem sa prehodnocuje jedenkrát za rok pri opakovaných peňažných príspevkoch.

Pri určitej výške príjmu fyzickej osoby s ŤZP sa peňažné príspevky na kompenzáciu neposkytnú vôbec alebo sa poskytnú v nižšej sume.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #zdravotné postihnutie #posudok