Na potraviny a nealkoholické nápoje dávame 18 percent zo všetkých mesačných výdavkov, treťou najnákladnejšou položkou je rekreácia a kultúra. Najmenej nás stojí mesačne vzdelávanie, a to necelé dve percentá. V budúcom roku by ale ceny energií mali klesnúť.
Pokles cien
Dôvodom je spomaľujúca svetová ekonomika. Šírenie koronavírusu čiastočne zastavilo priemysel, čo sa prejavilo na zlacnení plynu, elektriny a pohonných hmôt.
„Očakávame, že sa prehodnotia ceny energií na budúci rok smerom nadol. Ak by sme pozerali čisto na trhový pokles, Slovákom by mohli ceny elektriny či plynu klesnúť do štyroch percent. To, o koľko domácnosti ušetria na koncovej cene, na Slovensku určuje Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Ten o cenách na budúci rok rozhodne v najbližších týždňoch,“ povedala Lenka Buchláková, ekonomická analytička FinGO.sk.
V porovnaní s krajinami EÚ mali Slováci za rok 2019 jedny z najvyšších nákladov nielen na bývanie, ale aj na potraviny a nealkoholické nápoje. Tento rok je trend veľmi podobný. Nárast priemernej koncovej ceny elektriny je v tomto roku na úrovni takmer ôsmich percent. K tomu sa zvýšila aj cena plynu. Aj napriek zásahu štátu, stále 40 percent domácností pocítilo jeho navýšenie ceny o takmer štyri percentá.
Do zvýšenia nákladov sa podpísali aj vyššie dane z nehnuteľností, ktoré zavádzali viaceré samosprávy. Pri elektrine si domácnosti s vyššou spotrebou priplatili približne 2,6 eura mesačne,pri menšej spotrebe je navýšenie do jedného eura. Tí, ktorí odoberajú plyn na varenie a ohrev vody si priplatili približne 60 centov mesačne. Pri pohľade o niekoľko rokov späť sa však za posledných desať rokov výdavky na bývanie a energie mierne znížili.
Vyššie ceny
Koronakríza však mierne zvyšovala ceny potravín a vyššie ceny v obchodoch pri niektorých položkách zaznamenávame dodnes. Ak sa pozrieme na aktuálne údaje Štatistického úradu SR, v medziročnom porovnaní vzrástli ceny potravín a nealkoholických nápojov o jedno percento. V priemere za osem mesiacov tohto roku v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2019 sa spotrebiteľské ceny v úhrne zvýšili o 2,2 %. Index spotrebiteľských cien sa v auguste tohto roka medziročne zvýšil za domácnosti zamestnancov o 1,4 %, za domácnosti dôchodcov o 1,7 % a za nízkopríjmové domácnosti o 1,6 %. Situáciu mierne zlepšuje zlacňovanie benzínu a nafty. Nakoľko tovar treba nielen vyrobiť/vypestovať, ale aj previesť, nižšie prepravné náklady zmierňujú zdražovanie v obchodoch.
„Výrazné predzásobovanie oslablo, a to aj napriek príchodu druhej vlny koronavírusu. Slováci sa totiž počas prvej presvedčili, že slovenskí obchodníci na vzniknutú situáciu reagujú navyšovaným zásob základných trvanlivých potravín. Zvýšený dopyt preto neohrozil dostupnosť jednotlivých výrobkov. Pokiaľ v niektorom obchode nie je krátkodobo nejaký druh tovaru, je to tým, že väčšina obchodov nemá vlastné sklady, ale sú zásobované priebežnými rozvozmi z centrálnych skladov,“ doplnila Buchláková.
Správanie Slovákov v obchodoch sa však zmenilo. Mnohí prešli na nakupovanie cez internet, ktoré pre nich predstavuje väčšiu istotu a bezpečie, nakoľko v kamenných obchodoch je väčšie riziko nakazenia. Mnohé položky, napríklad elektronika, sú častokrát lacnejšie, ak ich kupujeme cez internet. Novodobým fenoménom je kúpa potravín online, čo si doteraz Slováci podľa rôznych prieskumov nevedeli predstaviť. Koronakríza spôsobila, že už nepotrebujú tovar chytiť, ovoňať a zistiť, či nemá napríklad pleseň. Dôležitejšia je v súčasnosti pre Slovákov bezpečnosť pri nakupovaní.