Kvôli obmedzeniam a opatreniam sa ľudia pracujúci na rôznych pozíciách presunuli zo stáleho pracoviska na pracovisko domáce. Taktiež sa prehĺbilo množstvo neplatenej práce, a teda práce v domácnosti, starostlivosti o deti či výpomoc iným rodinným príslušníkom.
Slovensko je piate od konca, pokiaľ ide o rozdiely v priemernom zárobku mužov a žien, keď percentuálne dosiahlo úroveň 19,4 %. Horšie na tom je už len Rakúsko, Česko, Nemecko a Estónsko. Deň rovnosti v odmeňovaní u mužov a žien tento rok pripadol na 22. októbra. Ženy s priemerným zárobkom budú na Slovensku už od 23. októbra až do konca roka pracovať zadarmo. Tento stav sa v porovnaní s minulým rokom zhoršil o dva dni.
K nižším platom sa pridali starosti navyše
Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) tvoria ženy až 70 % ľudí pracujúcich v sektore zdravotníctva a sociálnych služieb. Paradoxne, muži pracujúci na rovnakých pozíciách dostávajú v priemere až o 11 % vyšší plat. V sektore služieb, napríklad v ubytovacích a stravovacích zariadeniach, pracuje 62 % žien, v rámci umenia a rekreácie 59 % žien. Práve spomínané sektory boli pritom prebiehajúcou pandémiou ochorenia COVID-19 zasiahnuté v najväčšej miere.
Z online prieskumu Inštitútu pre výskum práce a rodiny (IVPR) navyše vyplýva, že zatiaľ čo u mužov sa počet hodín starostlivosti zvýšil o 44 %, u žien to bolo až 74,5 %. “To, že starostlivosť o deti a o domácnosť leží predovšetkým na pleciach žien, potvrdil aj aktuálny globálny prieskum McKinsey & Company. Až každá štvrtá žena musela kvôli pandémii prejsť na skrátený úväzok, nižšiu pozíciu alebo dokonca prácu opustiť,” opisuje súčasný stav Ivana Vagaská, výkonná riaditeľka Business Leaders Forum.
Prichádza tak k spojeniu dvoch svetov – pracovného a súkromného. Tento stret prináša zvýšenie stresu, psychického aj fyzického zaťaženia. K väčšej pracovnej záťaži navyše pribudla neistota.
Andrej Kuruc, analytik a výskumník z Inštitútu pre výskum práce a rodiny, upozorňuje na ďalšie negatívne následky súčasnej krízy. “Ak zamestnávatelia v aktuálnej situácii vnímajú vyššiu záťaž domácich povinností a starostlivosti o deti na pleciach žien, môžu vedome uprednostniť mužských kandidátov. A naopak, zvýšené bremeno neplatenej práce spojenej so starostlivosťou o blízkych a domácnosť na pleciach žien môže dočasne znížiť ich úsilie hľadať si nové zamestnanie.”
Ťažké časy ako príležitosť pre zamestnávateľov
Obdobie, s ktorým nikto nemá skúsenosti. Aj takto sa dá definovať rok 2020. V ťažkej situácii sa ocitli aj firmy a zamestnávatelia. Paradoxne, práve pre nich sa naskytá príležitosť. „Práve zabezpečiť ochranu fyzického a duševného zdravia zamestnancov sa ukázalo byť tou hlavnou výzvou pre firmy, ktoré to myslia so zodpovednosťou vážne. Zamestnávateľ by mal ľuďom ponúknuť rôznorodé možnosti podpory, pričom kľúčové sú prejavenie záujmu a empatia,” odporúča Ivana Vagaská.
Okrem pomoci pri plnení pracovných povinností sa môžu firmy aktívne zapájať aj v rámci podpory toľko potrebného psychického zdravia. Organizácia online workshopov, online diskusné fórum pre zamestnancov či program anonymnej asistenčnej psychologickej podpory. Aj tieto detaily majú v súčasnej situácii pre ťažko skúšaných zamestnancov veľký význam a môžu výrazne pomôcť prekonať neisté časy.
Rodová rovnosť v praxi funguje
Okrem pozitívnych a podporných prostriedkov, ktoré majú v rukách zamestnávatelia, je rovnako dôležité aj pochopenie a vzájomná pomoc v rámci rodiny.
”Jedno z pozitív pandémie bolo, že celé rodiny ostali doma a mnohí otcovia videli, čo všetko ich partnerky musia robiť v domácnosti a v rámci starostlivosti o blízkych, čo je niekedy najlepší spôsob, ako porozumieť tomu, že prerozdelenie týchto povinností má byť rovnomernejšie medzi partnerkou a partnerom. Dôležité je viesť komunikáciu o tejto téme v rodine a dohodnúť sa na tom, čo muži a ženy budú robiť v domácnosti, pripraviť si možno najlepšie písaný rozvrh, tak aby to bolo spravodlivé pre obe strany,” uzatvára Andrej Kuruc.