Koronakríza zhoršuje chudobu na Slovensku

18.01.2021 08:45
radiátor, teplo, kúrenie
Ilustračné foto. Autor:

Vlani sa výrazne zvýšil počet domácností, ktoré si nemôžu dovoliť mať doma primerané teplo. Takmer 8 percent domácností na Slovensku sa dostalo do situácie, že nezvládali platiť účty za elektrinu.

Z najnovších údajov Európskeho štatistického úradu Eurostat vyplýva, že práve koronakríza zvyšuje podiel ľudí prepadávajúcich sa do chudoby. Ešte v roku 2016 bolo u nás zhruba 5 % domácností, ktoré si nemohli dovoliť mať doma primerané teplo, vlani sme sa s nárastom o tri percentá dostali na desiatu priečku spomedzi 27 krajín Európskej únie.

„Po kríze, najmä v roku 2010, počet ľudí ohrozených chudobou výrazne rástol. Dôvodom bolo prepúšťanie, rekordná nezamestnanosť v krajine, celkový prepad ekonomiky. Napriek tomu, že aktuálne prežívame krízu verejného zdravia, teda príčiny krízy sú iné ako v roku 2009, sa doslova zastavená ekonomika v prvej vlne a vo veľkej miere obmedzená v druhej vlne podpísala pod nárast nezamestnanosti a zníženie životnej úrovne ľudí,“ povedala Lenka Buchláková, ekonomická analytička FinGO.sk.

V rámci EÚ si približne 7 % obyvateľov nemôže dovoliť dostatočne vykurovať svoj dom či byt. Tento podiel dosiahol vrchol v roku 2012 (10,8 %) a v nasledujúcich rokoch nepretržite klesal. Situácia v členských štátoch únie je ale rôzna. Najväčší podiel ľudí, ktorí si nemôžu dovoliť primerane zahriať svoj domov bolo v Bulharsku (30,1 %), nasledovala Litva (26,7 %), Cyprus (21 %), Portugalsko (18,9 %), Grécko (17,9) %) a Taliansko (11,1%).

Na Slovensku je aktuálne viac ako 16 % rodín pod hranicou chudoby, čo predstavuje vyše 870– tisíc ľudí. V dôsledku pandémie sa môže v tejto kategórii ocitnúť ďalších 20 až 50-tisíc ľudí. V našom prípade sa chudoba určuje od hranice príjmu 373 eur mesačne pre jednočlennú domácnosť. V prípade domácnosti s 2 dospelými a 2 deťmi do 14 rokov je stanovená hranica 780 eur mesačne.

Len na bývanie dávame v priemere 370 eur mesačne. „Za posledných desať rokov sa čisté mesačné príjmy domácnosti zvýšili o tretinu, zároveň sa však o takmer rovnaké percento zvýšili aj výdavky. Preto máme aj vyššie percento ľudí, ktorí spadajú do kategórie materiálnej deprivácie, napríklad si nemôžu dovoliť ísť ani raz za rok na jednotýždňovú dovolenku mimo domu alebo jesť mäso či rybu aspoň každý druhý deň. Majú nedoplatky spojené s hypotékou alebo nájomným, úhradou za energie alebo splácaním nákupov na splátky a iných pôžičiek. Táto situácia sa vlani medziročne zhoršila, a očakávame, že vzhľadom na súčasnú situáciu spojenú s druhou vlnou koronakrízy, sa počet ľudí v materiálnej deprivácii môže opäť navyšovať,“ doplnila Buchláková.

Do kategórie materiálnej deprivácie aktuálne spadá vyše 430-tisíc Slovákov, ktorí si nemôže dovoliť auto, telefón či práčku, majú problém čeliť nečakaným finančným výdavkom alebo si nemôžu dovoliť udržiavať doma primerané teplo. Slováci skončili na nelichotivom ôsmom mieste spomedzi 27 krajín Európskej únie v rebríčku tzv. materiálnej deprivácie. Medziročne sme sa prepadli až o dve miesta, pričom len za jeden rok pribudlo v tejto skupine ďalších 50-tisíc ľudí.

0 debata debata
Viac na túto tému: #teplo #koronakríza #chudoba