1. Lehota
Predĺžená lehota na podanie daňového priznania k dani z príjmov za zdaňovacie obdobie 2020 je do 30. júna 2021.
Lehota na podanie daňového priznania, ak daňovník zomrie: V prípade, ak daňovník zomrie, daňové priznanie za príslušnú časť roka je povinný podať dedič do troch mesiacov po smrti daňovníka. Daňový úrad môže túto lehotu na žiadosť dediča predĺžiť. Dedič ale musí podať žiadosť najneskôr 15 dní pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania.
2. Tlačivo
Daňové priznanie typu A podáva daňovník, ak za príslušné zdaňovacie obdobie dosiahol iba príjmy zo závislej činnosti, teda zo zamestnania na základe pracovnej zmluvy alebo dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.
Daňové priznanie typu B podáva daňovník, ak za príslušné zdaňovacie obdobie dosiahol aj príjem z podnikania, inej samostatnej zárobkovej činnosti, príjem z prenájmu nehnuteľností, príjem z kapitálového majetku alebo ostatný príjem, ako napríklad príjem z nepeňažnej výhry, z predaja nehnuteľnosti, príjem z vyplatenia podielového listu a podobne.
Z akého príjmu sa platí daň
Dani z príjmov podliehajú všetky príjmy, ktoré sú predmetom dane. Dani z príjmov nepodliehajú príjmy, ktoré nie sú predmetom dane, a príjmy, ktoré sú od dane z príjmov oslobodené. Medzi príjmy podliehajúce dani patria:
1. Príjmy zo závislej činnosti (zo zamestnania)
2. Príjmy z podnikania, napr.:
- príjmy z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva,
- príjmy zo živnosti (príjmy dosahované z činností na základe živnostenského oprávnenia)
- príjmy z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov (napr. audítor, daňový poradca, súkromný lekár, veterinárny lekár, notár, exekútor)
3. Príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti, napr.:
- príjmy z vytvorenia diela a z podania umeleckého výkonu
- príjmy z vydávania, rozmnožovania a rozširovania literárnych diel a iných diel na vlastné náklady
- príjmy z vytvorenia, zhotovenia, použitia iného predmetu duševného vlastníctva alebo z postúpenia práv k predmetu duševného vlastníctva
- príjmy z činností, ktoré nie sú živnosťou ani podnikaním, napr. príjmy z činnosti osobnej asistencie
- príjmy znalcov a tlmočníkov
- príjmy z činností sprostredkovateľov podľa osobitných predpisov, ktoré nie sú živnosťou (z činnosti sprostredkovateľov poistenia, sprostredkovateľov starobného dôchodkového sporenia, doplnkového dôchodkového sporenia, z činností sprostredkovateľov zamestnania),
- príjmy z činnosti športovca alebo športového odborníka vrátane príjmov na základe zmluvy o sponzorstve v športe
4. Príjmy z prenájmu nehnuteľností, vrátane príjmov z prenájmu hnuteľných vecí, ktoré sa prenajímajú ako príslušenstvo nehnuteľnosti
Čítajte aj Odklad daňového priznania e-mailom využilo takmer 24-tisíc ľudí
5. Príjmy z použitia diela a použitia umeleckého výkonu, ak nepatria do príjmov uvedených v bode 2
6. Príjmy z kapitálového majetku
7. Ostatné príjmy, napr.:
- príjmy z prevodu vlastníctva nehnuteľností
- príjmy z predaja hnuteľných vecí
- výhry v lotériách a iných podobných hrách a výhry z reklamných súťaží a žrebovaní
8. Podiel na zisku (dividenda) vyplácaný zo zisku obchodnej spoločnosti alebo družstva
9. Vyrovnací podiel pri zániku účasti spoločníka obchodnej spoločnosti alebo člena družstva
10. Podiel na likvidačnom zostatku pri likvidácii obchodnej spoločnosti alebo družstva
11. Podiel na výsledku podnikania vyplácaný tichému spoločníkovi obchodnej spoločnosti
12. Podiel člena pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou na zisku a na majetku a podiel na likvidačnom zostatku pozemkového spoločenstva s právnou subjektivitou
Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka
Nárok
Daňovník má nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane len od čiastkového základu dane z príjmov zo závislej činnosti a z príjmov z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo ich úhrnu, teda z aktívne vykonávanej práce, a to v závislosti od vykázaného základu dane. Čiastkový základ dane vyčíslený z tzv. pasívnych príjmov (napr. príjem z prenájmu nehnuteľností, príjem z nepeňažnej výhry, príjem z predaja nehnuteľnosti, príjem z vyplatenia podielového listu) nie je možné znížiť o nezdaniteľnú časť základu dane.
Suma
Ak je základ dane daňovníka v roku 2020 rovný alebo je nižší ako 19 506,56 eura, nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka je 4 414,20 eura. Ak je základ dane daňovníka vyšší ako 19 506,56 eura, nezdaniteľná časť je rozdiel medzi sumou 9 290,84 eura a jednou štvrtinou základu dane daňovníka; ak táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane ročne na daňovníka sa rovná nule.
Dôchodok
Na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka nemá nárok daňovník, ktorý je na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom starobného dôchodku, vyrovnávacieho príplatku, predčasného starobného dôchodku, starobného dôchodkového sporenia, výsluhového dôchodku, alebo ak bol poberateľom dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu, výsluhového dôchodku zo zahraničia alebo obdobného výsluhového dôchodku zo zahraničia.
Na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka nemá nárok ani daňovník, ktorému bol dôchodok priznaný spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia alebo k začiatku predchádzajúcich zdaňovacích období a ak suma tohto dôchodku je v úhrne vyššia ako suma nezdaniteľnej časti základu dane stanovená pre zdaňovacie obdobie.
Nárok na manžela, manželku
Daňovník má nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na manželku (manžela) len od čiastkového základu dane z príjmov zo závislej činnosti a z príjmov z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo ich úhrnu, teda z aktívne vykonávanej práce, a to v závislosti od vykázaného základu dane. Čiastkový základ dane vyčíslený z pasívnych príjmov (napr. príjem z prenájmu nehnuteľností, príjem z nepeňažnej výhry, príjem z predaja nehnuteľnosti, príjem z vyplatenia podielového listu) nie je možné znížiť o nezdaniteľnú časť základu dane.
Nezdaniteľnú časť základu dane na manželku si môže daňovník uplatniť iba v prípade, že manželka žije s daňovníkom v domácnosti a spĺňa aspoň jednu z týchto podmienok: starala sa o vyživované maloleté dieťa žijúce s daňovníkom v domácnosti, v príslušnom zdaňovacom období poberala peňažný príspevok na opatrovanie, bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie, považuje sa za občana so zdravotným postihnutím alebo sa považuje za občana s ťažkým zdravotným postihnutím.
Ak sú splnené uvedené podmienky iba jeden alebo niekoľko kalendárnych mesiacov v zdaňovacom období, môže si daňovník znížiť základ dane o nezdaniteľnú časť základu dane na manželku zodpovedajúcu 1/12 sumy nezdaniteľnej časti za každý kalendárny mesiac, na začiatku ktorého boli splnené podmienky na uplatnenie tejto nezdaniteľnej časti základu dane.
Čítajte aj Blíži sa termín zaplatenia daní
Ak daňovník dosiahne v zdaňovacom období roku 2020 základ dane rovnajúci sa alebo nižší ako 37 163,36 eura, nezdaniteľná časť základu dane je: 4 035,84 eura, ak manželka (manžel) žijúca s ním v domácnosti nemala žiadny vlastný príjem, rozdiel medzi sumou 4 035,84 eura a vlastným príjmom manželky (manžela) žijúcej s ním v domácnosti, ak manželka (manžel) mala vlastný príjem nepresahujúci sumu 4 035,84 eura alebo nula, ak manželka (manžel) žijúca s ním v domácnosti mala vlastný príjem presahujúci sumu 4 035,84 eura.
Ak je základ dane daňovníka v zdaňovacom období roku 2020 vyšší ako 37 163,36 eura, nezdaniteľná časť základu dane je: rozdiel medzi sumou 13 326,68 (63,4-násobok platného životného minima, ktoré k 1. 1. 2020 predstavuje sumu 210,20 eura) a jednej štvrtiny základu dane daňovníka, ak manželka (manžel) žijúca s ním v domácnosti nemala žiadny vlastný príjem; ak táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) sa rovná nule alebo rozdiel medzi sumou 13 326,68 a jednou štvrtinou základu dane daňovníka zníženej o vlastný príjem manželky (manžela) žijúcej s ním v domácnosti, ak manželka (manžel) mala vlastný príjem; ak táto suma je nižšia ako nula, nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) sa rovná nule.