Ste absolvent? Na dávku v nezamestnanosti nárok nemáte
Študenti a absolventi škôl po ukončení školy a zamestnania popri štúdiu automaticky nemajú nárok na dávku v nezamestnanosti. Podmienkou vzniku nároku na túto dávku je trvanie poistenia v nezamestnanosti najmenej dva roky, teda 730 dní v posledných štyroch rokoch pred dňom zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny.
Absolvent školy – študent (žiak strednej školy alebo študent denného štúdia vysokej školy) totiž nie je povinne poistený na sociálne poistenie a ak sám neplatí poistné (na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie, poistenie v nezamestnanosti), nemá ani nárok na žiadnu dávku zo Sociálnej poisťovne.
Žiak, ktorý má trvalý pobyt v SR, má však možnosť od 16. roku veku dobrovoľne sa poistiť (viac na webovej stránke v časti Dobrovoľne poistená osoba – Balíky dobrovoľného poistenia). V takom prípade by po splnení ostatných podmienok (doba trvania poistenia, riadne a včas zaplatené poistné) mohol získať nárok na niektorú z dávok, teda aj dávky v nezamestnanosti. Na tento typ poistenia však nie je možné prihlásiť sa spätne.
Ak študent popri škole pracoval, resp. pracuje na základe pracovnej zmluvy, dohody o vykonaní práce a dohody o pracovnej činnosti a má pravidelný príjem, získava postavenie zamestnanca s povinnosťou platiť poistné na nemocenské, dôchodkové poistenie, ale aj na poistenie v nezamestnanosti, ktorú zaňho plní jeho zamestnávateľ. Na priznanie dávky v nezamestnanosti však zároveň musí spĺňať aj ostatné stanovené podmienky (byť po ukončení štúdia evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na úrade práce a mať poistenie aspoň 730 dní počas štyroch rokov pred zaradením do evidencie). Ak však študent popri škole pracuje na dohodu o brigádnickej práci študentov, platí poistné len na dôchodkové poistenie (nie aj na ďalšie typy poistenia), a preto mu pri tomto type dohody nemôže vzniknúť ani nárok na dávku v nezamestnanosti.
Zdroj: Sociálna poisťovňa
Čítajte viac Štvrtina nezamestnaných mala na konci júla do 29 rokov
Miera nezamestnanosti v troch okresoch podliezla štyri percentá
Okres Rimavská Sobota si aj v júli zachoval nelichotivé prvé miesto v miere evidovanej nezamestnanosti. V tomto okrese totiž bola najvyššia miera evidovanej nezamestnanosti spomedzi všetkých okresov na Slovensku, keď dosiahla 21 percent. Druhú najvyššiu nezamestnanosť mal okres Revúca, a to 20,23 percenta. Trojicu uzatvára okres Kežmarok s viac ako 18,27 percenta. Vyplýva to z údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny SR.
Miera evidovanej nezamestnanosti v minulom mesiaci stúpla v 23 okresoch na Slovensku, klesla v 55 okresoch a bez zmeny zostala v jednom. Najvýraznejší nárast, a to o 0,48 percentuálneho bodu, zaznamenal spomínaný okres Rimavská Sobota. Najviac sa nezamestnanosť oproti júnu znížila v okrese Turčianske Teplice, a to o 0,61 percentuálneho bodu. Najnižšia miera evidovanej nezamestnanosti bola na konci minulého mesiaca v okrese Hlohovec. Z celkového počtu ekonomicky aktívnych osôb bolo v tomto okrese 3,47 percenta disponibilných nezamestnaných, ktorí mohli okamžite nastúpiť do práce. Nasledovali okresy Piešťany, Nitra a Bratislava V. V okrese Piešťany miera evidovanej nezamestnanosti minulý mesiac dosiahla 3,73 %, v okrese Nitra 3,92 % a v okrese Bratislava V štyri percentá.
Miera evidovanej nezamestnanosti v júli medzimesačne klesla o 0,10 percentuálneho bodu na 7,66 %. Úrady práce evidovali koncom júla 207 355 disponibilných uchádzačov o zamestnanie. Oproti júnu tohto roka ide o pokles o 5 280 osôb. Miera evidovanej nezamestnanosti klesla v júli tretí mesiac po sebe.
(SITA)
Čítajte viac Poradňa: Suma dávky v nezamestnanosti a jej zánik
Počet dlhodobo nezamestnaných stúpa. Je ich už takmer 97-tisíc
Úrady práce na Slovensku evidovali ku koncu júla takmer 96,7 tisíca ľudí, ktorí boli bez práce viac ako jeden rok. Medziročne ide o nárast o 44,3 percenta, teda o 29,7 tisíca dlhodobo nezamestnaných. Vyše jedného roka sú tak bez práce štyria z desiatich evidovaných nezamestnaných. Vyplýva to zo štatistík Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny SR.
Najviac dlhodobo nezamestnaných je v Prešovskom kraji. Ku koncu júla ich bolo 24,9 tisíca. Prispeli k tomu predovšetkým okresy Prešov, Vranov nad Topľou a Kežmarok, v ktorých počet nezamestnaných nad jeden rok presiahol 3,3 tisíca. V Košickom kraji nemalo v minulom mesiaci prácu viac ako jeden rok 24-tisíc evidovaných nezamestnaných. Najhoršia situácia bola v tomto kraji v okresoch Trebišov, Košice-okolie, Rožňava a Michalovce, keď v okrese Trebišov bolo takmer 4,7 tisíca ľudí s nezamestnanosťou nad jeden rok a v okresoch Michalovce, Košice-okolie a Rožňava cez 3,1 tisíca týchto osôb.
Tretím najhorším je Banskobystrický kraj. V ňom je bez práce viac ako dvanásť mesiacov 17,8 tisíca ľudí. Nad všetkými okresmi Banskobystrického kraja vyčnieva okres Rimavská Sobota, kde je dlhodobo nezamestnaných 5,2 tisíca ľudí. Lepšia situácia je v Žilinskom kraji, kde je bez práce 8,2 tisíca ľudí. Nasleduje Nitriansky kraj, ktorý v tejto kategórii eviduje 6,6 tisíca nezamestnaných. V Bratislavskom kraji počet dlhodobo nezamestnaných ľudí predstavoval 5,6 tisíca. V Trenčianskom kraji bolo minulý mesiac bez práce viac ako jeden rok 5,2 tisíca ľudí a v Trnavskom kraji 4,4 tisíca osôb.
(SITA)
Čítajte aj Pridrahí pracovníci na Slovensku? Hrozba konca lacnej pracovnej sily udrela rýchlejšie, ako sme čakali