Úver, kreditka, debet? Ako riešiť nečakané výdavky

Aký je rozdiel medzi spotrebným úverom, kreditnou kartou a kontokorentným úverom (debetom)? "Záleží na tom, čo je cieľom a čo klient potrebuje. Koľko peňazí potrebuje a na ako dlho – teda za ako dlho chce dlžnú sumu splatiť). Podľa toho si klient môže zvoliť pôžičku, kreditnú kartu či kontokorent,“ vysvetľuje Petr Král, produktový manažér spotrebiteľských úverov mBank.

"Ak klient potrebuje zohnať vyšší finančný obnos alebo vie, že bude na dlhú dobu – rádovo mesiace) potrebovať viac peňazí, vhodnejšia ako kreditná karta či kontokorent je osobná pôžička. Zmysel má požičať si na vec, ktorá sa dlhodobo oplatí či zjednoduší život. S osobnou pôžičkou klient dopredu pozná plán pravidelných mesačných splátok počas celej doby splatnosti úveru. Bude teda vedieť, s akou sumou má v rámci svojich mesačných výdavkov počítať. Pokiaľ nezrealizuje mimoriadnu splátku, jej výška zostáva nemenná (v prípade mimoriadnej splátky sa suma zníži),“ dodáva Král.

"Spotrebný úver je splátkový úver, čo znamená, že klient ho spláca pravidelnými mesačnými splátkami. Kreditná karta je revolvingový úver, ktorý umožňuje čerpať peniaze banky podľa potreby klienta a aj opakovane. Klient si sám určuje, kedy a koľko z vyčerpaných prostriedkov splatí. Jeho povinnosťou je uhradiť každý mesiac aspoň bankou stanovenú minimálnu splátku. Ak klient vráti celú čerpanú sumu v rámci bezúročného obdobia (do 45 alebo 50 dní), neplatí žiadne úroky a môže opakovane čerpať poskytnuté finančné prostriedky v plnej sume. Povolené prečerpanie je, naopak, súčasťou bežného účtu, keď klient môže ísť do mínusu a peniaze splácať priebežne, ako mu prostriedky prídu na účet. Každý z týchto produktov rieši inú potrebu klienta, vybrať by si mal napríklad podľa toho, akú sumu potrebuje požičať, na aké dlhé obdobie a podobne,“ hovorí Marta Cesnaková zo Slovenskej sporiteľne.

Čítajte viac Kreditná karta verzus kontorentný úver

Spotrebný úver sa podľa Domina Mišu oplatí využiť, ak plánujete zabezpečiť financovanie nižších a stredných investičných zámerov, ako je kúpa spotrebičov alebo menšia rekonštrukcia, prípadne na konsolidáciu už existujúcich záväzkov. Schválený spotrebný úver sa čerpá jednorazovo v plnej výške, teda nie je možné si čiastkovo daný úver čerpať podľa potreby. Spotrebný úver nie je podľa neho výhodný na krátkodobé preklenutie nedostatku prostriedkov, pretože treba platiť vyšší úrok a to z celej sumy úveru.

Vo všetkých prípadoch treba počítať s tým, že ide o typ úveru so špecifickými parametrami, pričom je potrebné, aby ho klient riadne a včas splatil podľa dohodnutých podmienok. V prípade klasického spotrebného úveru ide o pôžičku, ktorú klient pravidelne spláca počas presne stanoveného časového obdobia, maximálne do ôsmich rokov.

"Prostredníctvom spotrebného úveru odporúčame pokrývať výdavky na tovar dlhodobého charakteru, ktorého životnosť prevyšuje dĺžku trvania úveru. Napríklad je vhodné požiadať o úver na spotrebiče v domácnosti, nákup nábytku, prípadne rekonštrukciu bývania. Spotrebný úver predstavuje v porovnaní s kreditnou kartou alebo povoleným prečerpaním najvýhodnejší spôsob financovania a z uvedených možností prináša najnižšiu úrokovú sadzbu,“ hovorí Linda Valko Galiková z 365. bank.

Čítajte viac 10 rád, ako ušetriť pri refinancovaní hypoték aj spotrebných úverov

Čítajte aj Kedysi pomáhali mladým, dnes sú skôr prepadák. Pôžičky od štátu nelákajú, kde sa stala chyba?