Každý, kto platí odvody, má možnosť získať dávky

Všetkým zamestnancom, ktorí pracujú na zmluvu, musí zamestnávateľ strhávať zo mzdy odvody na zdravotné a sociálne poistenie. Živnostníci si zase odvody musia platiť sami.

, 01.12.2021 08:00
robotníci, laptop Foto:
Konkrétne podmienky pri priznávaní dávky zo sociálneho poistenia určuje zákon o sociálnom poistení, ktorý Sociálna poisťovňa vykonáva v praxi.
debata

Odvody musí zamestnávateľ platiť aj za dohodárov. Ak však na dohodu pracuje študent alebo dôchodca, môže si uplatniť takzvanú odvodovú úľavu. Potom neplatí z jednej vybranej dohody odvody až do príjmu 200 eur.

Na základe toho, kto a aké odvody platí, môže získať aj dávky zo sociálneho poistenia. Dostane ich však len vtedy, ak splní podmienky na ich vyplatenie, pričom každá má stanovené iné podmienky. V zásade platí, že čím vyššie poistné poistenec platí, na tým vyššie dávky má následne nárok. „Ale tvrdenie, že ľudia si odvodmi na dávky sporia, nie je úplne presné. Sociálne poistenie je postavené na solidárnom princípe. Znamená to, že odvody sa využívajú v prospech všetkých, nie individuálne,“ vysvetľuje Zuzana Dvoráková, hovorkyňa Sociálnej poisťovne.

„Poistné sa neukladá poistencovi na ,jeho účet', ale je súčasťou jednotlivých fondov sociálneho poistenia. Z nich sa vyplácajú dávky pre poistencov, ktorí to potrebujú a spĺňajú zákonné podmienky na ich priznanie,“ uviedla.

Konkrétne podmienky pri priznávaní dávky zo sociálneho poistenia určuje zákon o sociálnom poistení, ktorý Sociálna poisťovňa vykonáva v praxi. „Nárok poistenca na dávky závisí od toho, na aké druhy poistenia si odvádza poistné, a teda od toho, či je v postavení zamestnanca, alebo či má postavenie živnostníka, ktorý napríklad nemá nárok na úrazové dávky ani na dávku v nezamestnanosti, alebo má dobrovoľné poistenie. Pri dobrovoľnom poistení je dôležité aj to, aký balík dobrovoľného poistenia si občan vybral a na aký druh poistného odvádza poistné,“ hovorí Dvoráková. A zároveň platí, že zamestnanec, SZČO či dobrovoľne poistená osoba musia vo svojej kategórii splniť všetky podmienky na priznanie tej-ktorej dávky, pričom podmienky nároku sú pre jednotlivé kategórie dávok mierne odlišné.

pár, notár, papiere, rozhovor Čítajte viac Zamestnávateľ, zamestnanec a SZČO: Kto a ako platí odvody?

„Vždy je dôležité, či je v danom čase sociálnej udalosti občan poistený, respektíve ako dlho bol poistený a z akej mzdy platil odvody na konkrétny druh poistenia. V tomto sa do nároku na dávku a jej výšku premietne aj jeho konkrétna životná situácia, ako dlho bol poistený, z akého príjmu odvádzal poistné,“ dodala.

Z nemocenského poistenia môžu poistenci získať predovšetkým nemocenskú dávku, ošetrovné, ale aj materské. Podmienkou na priznanie nemocenskej dávky je, že je poistenec práceneschopný. Nemocenská dávka počas prvých troch dní predstavuje 25 percent vymeriavacieho základu a od štvrtého dňa dosahuje 55 percent. Zamestnanci počas prvých desiatich dní dostávajú náhradu mzdy od svojho zamestnávateľa a od 11. dňa im peniaze vypláca Sociálna poisťovňa.

Ošetrovné sa zvyčajne vypláca, keď sa niekto musí postarať o svojho chorého príbuzného, napríklad rodič o dieťa. Jeho výška dosahuje 55 percent platu, pričom sa vypláca najviac štrnásť dní.

Materské dosahuje 75 percent vymeriavacieho základu. Žena na materskej by tak mala dostávať materské približne v rovnakej výške, aká bola jej doterajšia čistá mzda. Okrem matiek môžu materské získať aj otcovia. Po tom, čo si matka vyčerpá materské, môže na materskú dovolenku nastúpiť otec. Urobiť tak môže najneskôr do troch rokov dieťaťa.

Základnou podmienkou na získanie dávky v nezamestnanosti je, že bol žiadateľ v posledných štyroch rokoch aspoň dva roky poistený v nezamestnanosti. Kým zamestnanci sú poistení automaticky, živnostníci nemusia toto poistenie platiť. Ak chcú dávku získať, musia sa poistiť dobrovoľne.

živnostník, SZČO, práca, drevo, dielňa Čítajte viac Koľko zaplatia živnostíci od januára na odvodoch?

Pri výpočte dávok sa počítajú všetky dni

Pri všetkých lehotách v sociálnom poistení sa do úvahy berú všetky kalendárne dni, nielen pracovné. Ak napríklad ochranná lehota po zániku nemocenského poistenia trvá sedem dní, počítajú sa aj sviatky, dni pracovného voľna aj pracovného pokoja.

Aj nemocenské dávky, dávka v nezamestnanosti a úrazové dávky sa poskytujú za všetky dni. Ak je základom výpočtu uvedených dávok denný vymeriavací základ, z ktorého sa určí výška príslušnej dávky na jeden deň, potom výška celej dávky sa určí súčinom tejto sumy a počtu kalendárnych dní, za ktoré dávka poistencovi patrila, vrátane víkendov.

Všetky kalendárne dni sa zohľadňujú aj na účely započítania obdobia poistenia potrebného pre vznik nároku na jednotlivé dávky poskytované Sociálnou poisťovňou (napr. pre dávku materské je potrebné získať 270 dní nemocenského poistenia pred predpokladaným dátumom pôrodu) a rovnako sa pracuje s kalendárnymi dňami aj pri platení poistného na sociálne poistenie.

Ak je zamestnanec uznaný za dočasne práceneschopného napríklad od 12. dňa v mesiaci, zamestnávateľ zaplatí poistné za všetkých jedenásť dní, teda nielen za pracovné dni. Odo dňa uznania práceneschopnosti platí vylúčenie platiť poistné – poistné sa platiť nemusí, poistenie však trvá aj počas všetkých kalendárnych dní, počas ktorých trvá práceneschopnosť (samozrejme, ak trvá aj pracovný pomer a práceneschopnosť nie je dlhšia ako 52 týždňov).

Ak zákon o sociálnom poistení určuje fyzickým alebo právnickým osobám lehotu na splnenie povinnosti, ide tiež o kalendárne dni. Len ak ukončenie lehoty na splnenie povinnosti pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, lehota sa končí v najbližší pracovný deň.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #odvody #sociálne poistenie #zdravotné poistenie #odvody do Sociálnej poisťovne
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy