Máj je tradične mesiacom svadieb, množstvo snúbencov túži mať svoj „deň D“ v jarných a letných mesiacoch. Mnoho z nich ale uprednostňuje svadbu bez veľkej hostiny. Ako vyplýva z prieskumu Poštovej banky, tie preferuje sotva štvrtina respondentov.
Siedmim z desiatich opýtaných postačuje, ak svadobný deň strávia len v kruhu najbližších. Svedčia o tom aj sumy, ktoré sú ochotní snúbenci na svadbu minúť – 80 % Slovákov si myslí, že svadba by ich nemala stáť viac ako 5-tisíc eur. Dve tretiny opýtaných sa kvôli svadbe dokonca odmieta zadlžovať a štvrtina si chce na svadbu radšej sporiť.
Svadba nie je prežitok
Napriek tomu, že priemerný vek novomanželov na Slovensku z roka na rok stúpa, svadba je pre veľké množstvo Slovákov dôležitá udalosť legitimizujúca ich vzťah. Až 42 % opýtaných ju rozhodne nepovažuje za prežitok a sobášu a náležitostiam s ním spojeným pripisujú značný spoločenský význam. Mení sa však postoj našincov k tomu, ako a s kým chcú svoj svadobný deň stráviť. Veľké oslavy s množstvom pozvaných hostí sa pomaly stávajú minulosťou a dnes ich preferuje len necelá štvrtina Slovákov. Až 70 % respondentom postačuje svadobný deň v kruhu najbližších.
Aj malá svadba niečo stojí
Bez ohľadu na to, či ide o veľkú hostinu, alebo o komorné posedenie s rodinou po obrade, na svadbu si treba vyčleniť rozpočet. Obrúčky, šaty, kytica niečo stoja, nehovoriac o jedle, nápojoch, výzdobe, fotografovi či kameramanovi, ale aj hudbe, svadobných oznámeniach či drobných pozornostiach pre pozvaných. Viac ako 15 % opýtaných by bolo ochotných na svadbu minúť až do 10-tisíc eur.
V Bratislavskom kraji by bola takáto suma prijateľná dokonca až pre štvrtinu respondentov. Vyše 42 % Slovákov sa však prikláňa k sume do 2-tisíc eur, pričom najšetrnejší sú podľa prieskumu ľudia v Banskobystrickom kraji. Zhruba 39 % respondentov uviedlo, že do svadby by boli ochotní investovať až 5-tisíc eur. Paradoxne v Prešovskom kraji, ktorý patrí k ekonomicky najslabším regiónom Slovenska, takto odpovedala až polovica opýtaných.
Muži sú tí, ktorí sú ochotní minúť na svoj svadobný deň viac ako ženy, tie sú šporovlivejšie. Až 48 % z nich by chcelo svadobné výdavky vtesnať do dvoch tisícok, pričom takmer 48 % mužov si stanovilo finančný limit 5-tisíc eur.
Z koho vrecka to pôjde
V minulosti sa na Slovensku tradovalo, že väčšinu výdavkov spojených so svadbou platila rodina nevesty. Prípadne sa náklady delili medzi rodičov snúbencov. Tí totiž zvykli vstupovať do manželstva pomerne mladí a neboli tak finančne zabezpečení, aby si dokázali zaplatiť svadbu z vlastného vrecka.
Tieto dogmy už dnes neplatia. Potvrdzuje to aj prieskum Poštovej banky. Podľa neho si tretina Slovákov myslí, že svadbu si majú hradiť novomanželia, dve tretiny sa vyjadrili, že na financovaní by sa mali podieľať všetci spoločne, teda novomanželský pár i rodičia. Len zhruba jedno percento zastáva názor, že náklady spojené so svadbou by mali zaplatiť rodičia nevesty. Svadba zvyčajne predstavuje veľký zásah do rodinných financií. Je preto vhodné rozpočet s predstihom a detailne naplánovať a držať sa v hraniciach svojich finančných možností.
„Ideálne je, pokiaľ si na svoj svadobný deň dokážete nasporiť potrebnú sumu a následne vykryť výdavky bez toho, aby sme ohrozili svoju finančnú stabilitu alebo sa zadlžovali. Vhodný typ sporenia s výhodným úrokom môže byť veľmi motivačný a navyše postupné sporenie nezaťaží rodinný rozpočet,“ radí hovorkyňa Poštovej banky Lenka Kalafut Lendacká.
Radšej sporenie ako úver
Odhliadnuc od toho, kto bude financovať svadobný deň budúcich manželov, Slováci sa zhodujú v tom, že svadba na úver nie je optimálne riešenie. K tejto možnosti sa prikláňa len necelých 8 % respondentov, pričom 66 % z nich úver odmieta. Štvrtina opýtaných sa vyjadrila, že na svadbu si radšej našetrí.
Niektorým však pomôžu rodičia, alebo majú vlastné úspory, ktoré chcú v budúcnosti na svoj „veľký deň“ využiť. „V prípade, že deťom na svadbu nasporili rodičia alebo sami snúbenci majú odložené finančné prostriedky, odporúčame vložiť ich na termínovaný vklad, kde budú financie chránené a zhodnocované až do dňa, kedy ich budú chcieť použiť,“ uzatvára Lenka Kalafut Lendacká.