Pokračovanie článku: Energetická chudoba je ako "Colombova žena". Veľa sa o nej hovorí, čo ale presne znamená, nevie nik

Čo je vlastne energetická chudoba?

V prípade pomenovania pojmu energetická chudoba zatiaľ neexistuje jednotná metodika alebo univerzálna definícia. To komplikuje nielen vyčíslenie počtu domácností, ktorých sa týka, ale aj nastavenie adekvátnych opatrení, ktoré by energeticky najzraniteľnejším dokázali pomôcť. „Dobrou správou je, že do konca roka by Slovenská akadémia vied (SAV) mala vypracovať návrhy definície energetickej chudoby a to na základe hĺbkovej štúdie a nezávislej analýzy dát od najväčších dodávateľov a distribútorov energií v SR,“ uvádza Sadovská.

„Energetická chudoba sa veľmi zjednodušene zvykne vysvetľovať slovným spojením „heat or eat“ (v preklade „vykurovať alebo jesť“). Ide o neželaný stav, kedy ohrozené domácnosti čelia výberu medzi energiou a jedlom. Iná definícia zase hovorí, že domácnosti sa stávajú energeticky chudobnými, ak nemajú dostatok financií na to, aby si v byte alebo v dome zabezpečili vykurovanie (na úrovni 18 až 21 stupňov Celzia) a ďalšie energie. Najčastejšími dôvodmi sú nielen nízke príjmy a vysoké ceny energií, ale aj neefektívny spôsob vykurovania či nedostatočná izolácia,“ vysvetlila.

Energeticky najohrozenejšími sú osamelí seniori, jednorodičovské domácnosti či mnohočlenné rodiny Hoci presná definícia energetickej chudoby ešte neexistuje, k dispozícii je niekoľko ukazovateľov, vďaka ktorým vieme určiť, ktorých Slovákov a Sloveniek sa najviac týka.

Jednou z možností sú štyri ukazovatele EU SILC 2020, ktoré zverejňuje Štatistický úrad SR a Eurostat:

  1. Miera preťaženia nákladmi na bývanie (vyššie ako 40 % príjmov),
  2. Nedoplatky na účtoch za energie,
  3. Neschopnosť zabezpečiť primerané teplo a 4) Život v obydlí so zatekajúcou strechou či vlhkými stenami.

Energeticky chudobnými sa môžu stať domácnosti, ktorých výdavky na bývanie sú vyššie ako 40 % disponibilných príjmov. V takom prípade hovoríme o stave, kedy sú domácnosti „preťažené nákladmi na bývanie“. Na Slovensku je bývanie najväčšou záťažou najmä pre domácnosti jedného dospelého člena, teda osamelého seniora, dospelého žijúceho „single“ alebo jedného dospelého s dieťaťom. Nadmerne vysoké náklady na bývanie má 16 až 19 % obyvateľov z takýchto domácností. Miera preťaženia nákladmi na bývanie sa tak týka viac ako 178 tisíc Slovákov a Sloveniek.

V súvislosti s platením faktúr nám dávajú zabrať energie. Podľa Evy Sadovskej nedoplatky na účtoch za energie má 5,2 % obyvateľov SR, čomu zodpovedá viac ako 283 tisíc obyvateľov. Tento problém je najvypuklejší v prípade viacčlenných domácností. Týka sa až 10,7 % obyvateľov žijúcich v domácnostiach s 2 dospelými členmi a aspoň 3 deťmi, ale aj 8,3 % obyvateľov žijúcich v domácnostiach minimálne troch dospelých s deťmi. Problém s platením účtov za energie sa vyskytuje o niečo častejšie aj v domácnostiach jedného dospelého (či už osamelého alebo s deťmi). Títo Slováci a Slovenky majú zároveň častejšie problém aj s platením nájmu či so splácaním úverov a hypoték.

Energetická chudoba nezávisí iba od finančnej situácie domácností a ich schopnosti čeliť vysokým cenám energií, ale aj od kvality bytov a domov. Až 5,7 %, t. j. 309 tisíc obyvateľov SR žije v nedostatočne vykurovaných príbytkoch. Neschopnosť zabezpečiť si v byte alebo dome adekvátne teplo sa týka vo väčšej miere osamelých seniorov (až 11,6 % z nich), ale aj mladších osamelých alebo domácností 2 dospelých s aspoň jedným seniorom. S týmto problémom sa vo väčšej miere potýkajú aj jednorodičovské domácnosti či domácnosti minimálne troch dospelých s deťmi.

Zatekajúca strecha či vlhké steny? Realitou sú častejšie v domácnostiach jedného dospelého či v mnohopočetných domácnostiach, nakoľko sa týkajú až 5 – 7 % ich obyvateľov. Dovedna žije v takýchto nehnuteľnostiach približne 275 tisíc obyvateľov SR.

6 debata chyba
Viac na túto tému: #energie #domácnosti #chudoba #energetická chudoba