Vyplýva to z prieskumu 2muse realizovaného pre 365.bank pri príležitosti 14. februára, ktorý je známy ako Deň sv. Valentína. Okrem iného z prieskumu vyplynulo aj to, že až 82 % Slovákov, mužov i žien, sa prikláňa k tomu, že s ponukou uzavrieť manželstvo by mal prísť ako prvý muž. Takmer 6 z 10 ľudí pritom nepovažuje uzavretie manželstva za nevyhnutné.
Slováci sú pri žiadosti o ruku skôr tradiční
Sviatok zaľúbených môže byť práve tou príležitosťou, kedy ľudia prídu so žiadosťou o ruku. Väčšina našincov sa pritom radšej prikláňa k tradičnému spôsobu – 82 % Slovákov súhlasí s tým, že pokľaknúť má muž pred ženou. Zaujímavosťou však pritom je, že podľa prieskumu 365.bank si až dve pätiny Sloveniek vedia za určitých okolností predstaviť, že požiadajú svojho partnera o uzavretia manželstva. Dokonca až 65 % populácie sa stotožňuje s tým, že žena môže prevziať iniciatívu v prípade, že muž so žiadosťou otáľa.
Väčšina populácie (takmer 68 %) si pritom žiadosť o ruku spája so snubným prsteňom. Netrvajú však na predstave, že jeho hodnota musí byť vo výške 2 až 3 mesačných platov. Polovica z oslovených Slovákov sa pri jeho cene prikláňa k rozpätiu od 100 do 400 eur. Drahší šperk by kúpila len necelá pätina ľudí. V tomto prípade ide hlavne o mladých ľudí vo veku od 18 do 29 rokov. Starší sú viac šetrní a do zásnubného šperku by už vysoké sumy neinvestovali.
„Takmer tri štvrtiny populácie si pritom na tento účel preferujú nasporiť. V tomto prípade je rozumné, keď väčšie nákupy či investície plánujeme vopred. Rozhodnutie požiadať partnerku či partnera o ruku zväčša dozrieva postupne, preto je dostatok času si na zásnuby a následne aj samotnú svadbu odkladať. Existuje viacero vhodných spôsobov šetrenia, ktoré mesačný rozpočet klienta nezaskočia,“ hovorí Linda Valko Gáliková, head of PR v 365.bank.
Manželstvo nie je nevyhnutnosť
Napriek pretrvávajúcim tradičným predstavám o zásnubách samotná inštitúcia manželstva už nehrá u našincov takú dôležitú rolu. Takmer 60 % Slovákov v prieskume odpovedalo, že nepovažujú manželstvo za prioritné a partneri môžu spolu žiť aj bez papiera. A myslia si to dokonca aj staršie vekové kategórie. Trend výrazne klesajúceho počtu manželstiev vidieť aj pri pohľade do histórie. Slováci sa najviac sobášili v 70-tych rokoch minulého storočia, kedy sa uzavrelo aj 44-tisíc manželstiev ročne. Na porovnanie, v roku 2021 sa konalo niečo cez 26-tisíc sobášov. Zaujímavé bude sledovať vývoj za minulý rok, pretože aj podľa Štatistického úradu SR majú značný vplyv na sobášnosť hospodárske krízy a následné zhoršenie životných podmienok.