Po úmrtí blízkeho prichádzajú niekedy z rodiny a od blízkych výčitky, že sme napríklad s nebohým trávili málo času alebo dokonca, že my sme prispeli k tomu, že nebohý zomrel. Ako reagovať na takéto poznámky?
Reakcie rodiny na úmrtie sú často preplnené emocionálnym tlakom vrátane hnevu a smútku. Proces smútenia je u každého človeka odlišný, napriek tomu, že má rovnaké fázy. Ak hovoríme o výčitkách alebo obvineniach z nedostatočnej starostlivosti, často sa tu objavuje projekcia ako obranný mechanizmus, pri ktorom jednotlivci premietajú svoje vlastné neprijaté pocity na iné osoby. Tento fenomén je bežný, keď hľadáme vinníka po tragédii. Riešením je ponúknuť empatiu a otvorený priestor na komunikáciu, či už formou rozhovoru, listov, alebo inej priamej či nepriamej komunikácie. Tým môžeme zmierniť emočné napätie a umožniť členom rodiny vyrovnať sa so svojimi pocitmi v bezpečnom prostredí.
Po čase prichádza na rad dedenie. Prečo sa stáva, že doteraz súdržná rodina sa pre majetky rozháda a brat nepozná brata? Ako máme reagovať, aby sme udržali dobré vzťahy v rodine, a čo robiť, aby sme ich zlepšili?
Konflikty okolo dedenia sú prácou nielen pre mediátorov, ale aj psychológov. Často si neuvedomujeme, že materiálne hodnoty sú menej dôležité ako dlhodobé vzťahy. V prípade, ak máme pocit nespravodlivosti alebo nerovnosti v rozdelení majetku, dochádza k tzv. relatívnej deprivácii, keď jednotlivci cítia, že iní získali viac, čo vedie k pocitu krivdy a vnútornej nespokojnosti. Udržateľné vzťahy sú riešiteľné podporou hľadania spoločného záujmu a konštruktívnou komunikáciou. Snažme sa pochopiť druhú stranu v konflikte a zároveň nazerajme do svojho vnútra, čiže otočme pozornosť voči sebe s otázkami typu: Čo teraz cítim? Prečo sa mi to deje? Mám nejakú minulú skúsenosť, keď mi niekto krivdil? Vnútorná introspekcia a aktívne počúvanie druhej strany vedú k lepšiemu pochopeniu.
Hovoriť o smrti nie je príjemná téma, ale môže byť cestou hovoriť počas života o tom (aj keď sme zdraví), ako by sme chceli raz vysporiadať svoj majetok? Prípadne ak niekto vážne ochorie, je vhodné vyriešiť si prípadné majetkovoprávne vzťahy ešte počas života?
Áno. Komunikácia o majetkových záležitostiach počas života vrátane testamentu alebo právneho riešenia môže byť užitočná, a to najmä z toho dôvodu, že znižuje priestor na potenciálne konflikty. Ak niekto vážne ochorie, objavuje sa tzv. anticipačný smútok, ktorý prežívame ešte pred samotnou stratou. Pomáha nám prijať situáciu a posilniť nás, aby sme sa vyrovnali so smrťou blízkeho. Práve preto je dôležité pred smútkom neutekať, ale dovoliť si ho naplno prežívať.
Na koho sa obrátiť, keď po úmrtí blízkeho neviem prestať smútiť, a čo je asi „hranica" medzi tým, keď je ešte normálne smútiť a keď už je potrebné vyhľadať pomoc?
Každý smúti rôzne a čas potrebný na zotavenie sa líši. Ak smútok pretrváva a znemožňuje každodenné fungovanie dlhšiu dobu, je vhodné vyhľadať odbornú pomoc. Nie je stanovená jasná časová hranica smútku, ale narušenie schopnosti pokračovať vo svojom každodennom živote dlhšie ako šesť mesiacov je často signálom, že smútok prerastá do trvalého zármutku a môže vyústiť do depresie alebo inej formy psychického diskomfortu.