Tento návrh by mohol priniesť veľké zmeny pre všetkých, ktorí pracujú v reštauráciách, kaviarňach, hoteloch a iných podobných zariadeniach. Týka sa prepitného, teda peňazí, ktoré ľudia nechávajú čašníkom, barmanom a ďalším pracovníkom ako odmenu za ich prácu, hovorovo sa používa aj slovo tringelt.
Dnes sa totiž prepitné často stráca v „šedej ekonomike“. To znamená, že tieto peniaze nie sú riadne zaevidované, nezdanené a neodvádzajú sa z nich žiadne odvody. Často sa stáva, že zamestnávateľ si prepitné nechá pre seba alebo ho rozdelí neoficiálne, bez toho, aby z neho zamestnanci odviedli dane či odvody. Práve tomu chce nový návrh zabrániť.
Prečo je to dôležité?
Poslanci si uvedomujú, že pracovníci v gastronómii a hotelierstve sú často platení pomerne málo. Prepitné, ktoré dostanú, môže výrazne zlepšiť ich príjem. Problém však je, že prepitné sa dnes zaraďuje do hrubej mzdy, čo znamená, že z neho treba zaplatiť vysoké dane a odvody. Zamestnávatelia preto nemajú veľkú motiváciu prepitné rozdeliť zamestnancom, radšej ho buď ponechajú pre seba, alebo ho rozdelia neoficiálne, čo však nie je úplne legálne.
Cieľom legislatívneho návrhu je zavedenie legálnej definície prepitného v Zákonníku práce ako osobitnej zložky mzdy zamestnanca, čím sa má zvýšiť motivácia zamestnávateľov k minimalizácii finančných prostriedkov v „šedej ekonomike“. Prepitné totiž predstavuje finančné prostriedky, ktoré nevstupujú do oficiálneho daňového systému kvôli vysokému daňovému a odvodovému zaťaženiu v oblasti pracovnoprávnych vzťahov.
Podľa súčasnej úpravy je prepitné súčasťou hrubej mzdy zamestnanca, a teda podlieha 19 % daňovej povinnosti zamestnanca, 36,2 % odvodovej povinnosti zamestnávateľa a 13,2 % odvodovej povinnosti zamestnanca. To často vedie k situáciám, keď si zamestnávateľ prepitné ponechá a zdaní ho vo svojom podnikateľskom príjme (väčšinou sadzbou 21 %), alebo ho ponechá bez evidencie, najmä ak ide o prepitné vyplatené v hotovosti, prípadne ho vyplatí zamestnancom neoficiálnou cestou. Finančné prostriedky, ktoré zamestnanec dostane mimo mzdy, nevstupujú do jeho základu dane ani do vymeriavacieho základu pre účely zdravotného a sociálneho poistenia.
Ako to bude fungovať?
Nový návrh zákona chce zaviesť jasnú definíciu prepitného priamo do Zákonníka práce. Podľa tejto definície by prepitné malo byť oddelené od mzdy zamestnanca, čo znamená, že z neho budú nižšie dane a odvody. Návrh zákona zavádza hranicu oslobodenia prepitného vo výške 20 % príjmu zamestnanca zo závislej činnosti (tzv. hrubá mzda) v kalendárnom mesiaci. Táto časť prepitného by bola oslobodená od daní a odvodov, čo by pre zamestnancov znamenalo vyšší čistý príjem. Zvyšná časť prepitného nad rámec tejto sumy by však už podliehala zdaneniu aktuálnou sadzbou dane podľa príslušnej právnej úpravy.
Zamestnávateľ by podľa návrhu nemohol presúvať prepitné medzi jednotlivými mesiacmi, aby sa predišlo kumulácii prepitného a jeho nevyplateniu zamestnancom. Nevyplatenie prepitného by podliehalo rovnakým sankciám ako nevyplatenie mzdy, čím by bola zabezpečená nielen civilno-právna, ale aj trestno-právna ochrana práv zamestnancov.
Čo to znamená pre zamestnancov?
Ak by sa zákon prijal, pre pracovníkov v gastronómii a hotelierstve by to mohlo znamenať výrazné zlepšenie ich finančnej situácie. Prepitné by bolo jasne oddelené od mzdy, čo by im umožnilo mať z týchto peňazí viac, keďže by z nich platili nižšie dane a odvody. Taktiež by to mohlo motivovať zamestnávateľov uzatvárať so svojimi zamestnancami pracovné zmluvy na trvalý pracovný pomer, čo by pre zamestnancov znamenalo väčšiu istotu a lepšie pracovné podmienky.
Avšak primárnym zámerom predkladaného návrhu zákona je zvýšenie transparentnosti nakladania s finančnými prostriedkami, ktoré cirkulujú v obore gastronómie a hotelierstva, sprehľadnenie systému odmeňovania zamestnancov v obore gastronómie a hotelierstva ako aj zvýšenie objemu finančných prostriedkov, ktoré sú predmetom dane z príjmu ako aj sociálnych odvodov, čo znamená v konečnom dôsledku navýšenie objemu financií v štátnom rozpočte, uvádzajú poslanci v dôvodovej správe.