Na otázku, ako sú na tom Slováci s vedomosťami o financiách, má Filip Schlosser z Financopedie jednoduchú odpoveď: „Žiaľ veľmi biedne“. Podľa neho by mali vedomosti rozvíjať rodičia u svojich detí už v detstve. „Väčšina rodičov sa so svojimi deťmi o peniazoch nerozpráva, na väčšine škôl sa finančná gramotnosť nevyučuje, a tak sú ľudia odkázaní len sami na seba. Povedzme si však rovno. Ľudia si radšej zapnú nejakú realityšou alebo scrollujú sociálne siete, akoby sa mali unavení po práci ešte vzdelávať vo finančnej gramotnosti, aj keď sú to pre nich kľúčové vedomosti, ktoré vyslovene potrebujú k životu“, opisuje aj svoje skúsenosti z praxe Filip Schlosser.
Dlhové pasce dostali do problémov alebo až na úplny okraj spoločnosti množstvo ľudí. Osobný bankrot nie je univerzálnym riešením na každý finančný problém, čo si uvedomuje aj ministerstvo školstva. Už niekoľko rokov dáva školám možnosť učiť deti témy súvisiace s finančnou gramotnosťou: „Vzdelávanie žiakov v oblasti finančnej gramotnosti je už dlhé roky súčasťou obsahu vzdelávania, či už ako prierezová téma na základných školách, alebo súčasť ekonomického vzdelávania na stredných školách. Na základe uznesenia vlády z júla 2008 bola stratégia vzdelávania vo finančnej oblasti implementovaná do všetkých štátnych vzdelávacích programov. Následne bol ministerstvom školstva schválený Národný štandard finančnej gramotnosti. V súčasnosti je v rámci nového štátneho vzdelávacieho programu finančná gramotnosť jednou z prierezových gramotností“, spresňuje tlačový odbor ministerstva školstva.

Učia sa o úrokoch, ale aj korupcii a podvodoch
Podľa aktuálne platného Národného štandardu finančnej gramotnosti je rozvoj a podpora finančnej gramotnosti povinnou súčasťou základného a stredného vzdelávania, pričom pod pojmom finančná gramotnosť charakterizuje schopnosť využívať poznatky, zručnosti a skúsenosti na efektívne riadenie vlastných finančných zdrojov s cieľom osvojiť si zodpovedné celoživotné finančné správanie. Národný štandard finančnej gramotnosti vymedzuje šírku poznatkov, zručností a skúseností v oblasti finančného vzdelávania a manažmentu osobných financií. Opisuje minimálne požiadavky na finančné, ekonomické a právne vzdelávanie žiakov prostredníctvom osvojených kompetencií.
Dôraz sa kladie na praktické využitie poznatkov a prepojenie s realitou, nielen na nadobudnutie teoretických vedomostí. Medzinárodná štúdia PISA definuje finančnú gramotnosť ako znalosť a pochopenie finančných pojmov a rizík; sú to schopnosti, motivácia a sebadôvera využívať získané vedomosti s cieľom vykonávať efektívne rozhodnutia v celom rade finančných súvislostí s cieľom zlepšiť finančnú situáciu jednotlivca i spoločnosti, a tým im umožniť účasť na ekonomickom dianí. V teoretickej rovine to znie veľmi efektívne, problémom však môže byť, že finančná gramotnosť sa ako samostatný predmet nevyučuje, ale pedagógovia majú jednotlivé témy začleniť do vyučovacieho procesu, to znamená do rôznych predmetov.
Podľa metodiky pre zapracovanie a aplikáciu tém finančnej gramotnosti by však mali žiakom základných a stredných škôl vysvetliť témy nielen z oblasti bankovníctva, ale aj na čo slúži ochrana osobných údajov, nekalé obchodné praktiky, uzatváranie zmlúv, finančné inštitúcie – čo sú DSS, čo je Fond ochrany vkladov, garančný fond investícií, čo je korupcia, nepriama korupcia, podvod a, samozrejme, dôležité pojmy osobného príjmu – čo je mzda, záznamy o príjmoch a výdavkoch, rozpočet, poistný plán, atď. „Ide o vzdelávací obsah, ktorý si školy zaraďujú do výchovno-vzdelávacieho procesu, pričom si môžu samy určiť, na akých predmetoch sa tejto téme budú venovať a tiež, aké učebné metódy použijú. S rozvíjaním finančnej gramotnosti sa odporúča začať už v predprimárnom vzdelávaní v materských školách,“ dopĺňa tlačový odbor ministerstva školstva.

Konkrétne je Národný štandard finančnej gramotnosti rozdelený do šiestich dôležitých tém:
- Finančná zodpovednosť spotrebiteľov – téma sa venuje problematike používania spoľahlivých informácií, uplatňovania rozhodovania v osobných financiách, spoznávania nástrojov na ochranu spotrebiteľov a vykonávania dohľadu nad finančným trhom, ako aj problematike boja proti korupcii, podvodom a ochrany proti praniu špinavých peňazí
- Plánovanie, príjem a práca – téma sa zaoberá osobnými, rodinnými a spoločenskými potrebami a ich zabezpečovaním, identifikuje zdroje osobných príjmov, týka sa vypracovania finančného plánu, vysvetlenia daňového a odvodového systému a právnych foriem podnikania
- Rozhodovanie a hospodárenie spotrebiteľov – dôraz sa kladie na porozumenie a orientovanie sa v zabezpečovaní životných potrieb jednotlivca a rodiny a na zodpovednosť za osobné finančné rozhodnutia
- Úver a dlh – téma sa zaoberá jednotlivými typmi úverov, spôsobmi, ako sa vyhnúť problémom so zadlžením a ako tieto problémy zvládnuť
- Sporenie a investovanie – téma sa venuje sporeniu ako prostriedku finančnej prosperity a investičným alternatívam a zhodnoteniu.
- Riadenie rizika a poistenie – téma hovorí o riziku, jeho základných druhoch a metódach riadenia rizika, zaoberá sa systémom zabezpečenia rôznych nepriaznivých životných situácií a tiež staroby a ozrejmuje podstatu a význam poistenia
Dospelí zaostávajú
Ako sa píše na Portáli finančnej osvety a ochrany finančného spotrebiteľa Ministerstva financií SR, "finančná gramotnosť v Slovenskej republike je nízka, konkrétne čísla poukazujú na skutočnosť, že základnými znalosťami disponovalo len približne 48 % dospelej populácie. Údaje sú síce z roku 2015, ale podľa meraní výkonnosti žiakov z ostatných rokov sa domnievame, že tento stav sa za posledné roky výrazne neposunul. Týmto sa zaraďujeme skôr medzi priemerne, resp. mierne podpriemerne finančne gramotných spotrebiteľov v Európskej únii.
Výsledky prieskumu monitorovania úrovne finančnej gramotnosti v EÚ v roku 2023 ukazujú, že 18 % občanov EÚ vykazuje vysokú úroveň finančnej gramotnosti, 64 % strednú úroveň a zvyšných 18 % nízku úroveň." Mnoho slovenských rodín sa dostáva do dlhovej pasce aj preto, že si nevedia zostaviť ani rodinný rozpočet. Často to pritom ani nesúvisí s výškou príjmu, pretože ani dobre zarábajúci ľudia si nevedia ustriehnuť výdavky a míňajú viac, ako zarobia. „Keď vás nikto neučil zostaviť si rodinný rozpočet a ani neviete ako a ešte popritom riešite ďalších desať problémov, tak sa veľmi ťažko zostavuje rozpočet. Odporúčal by som im v prvom rade mať prehľad vo svojich výdavkoch a na základe toho si v nich upratať. Tie výdavky, ktoré sú zbytočné, by som vylúčil a potom po odrátaní nevyhnutných výdavkov by som si vyčlenil peniaze na rezervu, poistenie a investície do budúcnosti“, odporúča Filip Schlosser z Financopédie.

Investovania sa stále bojíme
Keď už nám z výplaty zvýši časť finančných prostriedkov, mnohí si ich nechávame radšej na bežnom účte alebo ich presunieme na sporiaci účet, kde sú naše peniaze síce odložené, ale negenerujú nám ďalšie peniaze. V investovaní sú Slováci stále konzervatívni, hovorí o tom aj aktuálny prieskum správcovskej spoločnosti Amundi v spolupráci s výskumnou agentúrou STEM/MARK zverejnený v uplynulých dňoch. Vo výskume sa pritom zamerali na mladých ľudí, z ktorých viac ako polovica (57 %) na Slovensku vie, že peniaze sa časom znehodnocujú, ale len necelá pätina (18 %) vie, ako sa proti tomu chrániť. Polovica (54 %) tiež považuje investovanie za zaujímavú tému, ale len 28 % z nich skutočne rozumie, čo investovanie znamená.
Približne 29 % mladých Slovákov už má podľa prieskumu nejaké skúsenosti s investovaním, najčastejšie za nich investujú rodičia (9 %) alebo si založili stavebné či dôchodkové sporenie. Radi tiež nakupujú veci, o ktorých veria, že ich hodnota časom porastie (11 %). „Zvýšený záujem mladých ľudí o investovanie je pozitívnym signálom. Svedčí to o ich túžbe prevziať kontrolu nad svojou finančnou budúcnosťou. Výsledky prieskumu však zároveň naznačujú, že mnohým z nich chýba vzdelanie potrebné na prijímanie informovaných rozhodnutí a efektívne riadenie svojich financií,“ priblížila portfólio manažérka Amundi Markéta Jelínková. Prieskum ukázal, že respondenti len zriedka vyhľadávajú informácie o peniazoch, sporení alebo investovaní. Iba 3 % opýtaných sa o tieto témy aktívne zaujíma, zatiaľ čo 14 % ich sleduje pasívne. Väčšina sa o tieto informácie nezaujíma, čo oslabuje ich schopnosť účinne chrániť svoje financie pred rizikami.
Zdroj: TASR
Príklady prínosu finančnej gramotnosti pre celú spoločnosť
- Absolventom škôl, ktorí práve začínajú pôsobiť na pracovnom trhu v začiatkoch pomáha pri plánovaní a hospodárení s vlastnými financiami, umožňuje dosiahnutie rovnováhy medzi príjmom, úsporami a výdavkami
- Rodinám slúži pri tvorbe rodinného rozpočtu, umožňuje zachovať väčšiu finančnú stabilitu, ale aj finančnú disciplínu rodiny
- Ľuďom v strednom a vo vyššom veku, ktorí disponujú voľným kapitálom umožňuje robiť zmysluplné investičné rozhodnutia vo vzťahu k ich sporeniu na dôchodok a pri zväčšovaní ich finančného bohatstva; vplýva na zmysluplné zadlžovanie a umožňuje nielen lepšie pochopenie zložitých produktov, ale aj účelnejšie zváženie miery ich rizika
- Nízkopríjmovým skupinám obyvateľstva umožňuje vyhnúť sa finančným produktom a službám, ktoré nepotrebujú; slúži ako prevencia pred zlými finančnými rozhodnutiami, s cieľom vyhnúť sa pasci chudoby
Zdroj: fininfo.sk