Podľa analytikov zo spoločnosti XTB, stále najlacnejšie vychádza vykurovanie pomocou zemného plynu a dreva. Priemerná domácnosť (spotreba 8 600 kilowatthodín tepla) počas minulej vykurovacej sezóny zaplatila za drevo zhruba 518 eur a za plyn 582 eur. Ústredné vykurovanie stálo domácnosť 840 eur, kúrenie hnedým uhlím 926 eur. Najdrahšie je stále vykurovanie elektrinou, domácnosť si musela počas uplynulej sezóny pripraviť necelých 1 500 eur.
Ekonomická výhodnosť
Poradie druhov palív podľa ekonomickej výhodnosti sa za posledný rok nezmenilo. Drevo zostáva najlacnejším palivom z hľadiska výhrevnosti (€/KWh), nasleduje zemný plyn, hnedé uhlie a ústredné kúrenie. Vždy však závisí od účinnosti kotlov a využitia energie. Napríklad tepelné čerpadlo môže vyrábať teplo približne na úrovni ceny plynového kotla, ale s vyššími obstarávacími nákladmi. Elektrické kotly majú najvyššiu účinnosť, ale zostávajú najdrahšou možnosťou vykurovania. Vykurovanie tuhým palivom je drahšie ako vykurovanie drevom alebo elektrinou.
Otázka nákladovej efektívnosti je však v praxi oveľa zložitejšia a je ťažké ju zovšeobecniť. Využívanie všetkých druhov energie je špecifické a cena nie je vždy najdôležitejším kritériom pri výbere ideálneho zdroja vykurovania.
Slováci však drevom až tak často nevykurujú, keďže vykurovanie drevom primárne nie je dostupné pre spotrebiteľov v bytových jednotkách. Najčastejším spôsobom vykurovania sa tak stáva centrálne vykurovanie, ktoré využíva približne 46 % obyvateľov Slovenska. Druhým najčastejším spôsobom je vykurovanie pomocou plynu, keďže ide o pomerne lacný spôsob vykurovania v súčasnosti a nie je to náročný spôsob vykurovania. Drevo tak zastáva tretie miesto.
Náklady sa líšia
Najčastejším spôsobom vykurovania domácností na Slovensku je centrálne vykurovanie, no náklady na teplo sa v jednotlivých mestách líšia. Cena závisí od spôsobu vykurovania, ktorý sa v danom meste používa. Najväčšie mestá, ako Bratislava a Košice, využívajú prevažne plyn. Napriek rastu cien plynu v rokoch 2022 a 2023 domácnosti výrazné zvýšenie nákladov nepocítili, pretože ceny volatilných aj fixných zložiek boli zastropované. Rozdiel medzi regulovanými cenami a trhovými cenami bol pritom často až dvojnásobný a tento trend pretrváva dodnes. V mestách ako Žilina a Trnava, kde sa vykuruje hlavne hnedým uhlím a jadrovou energiou, však takéto rozdiely neexistujú.
Koľko peňazí si treba pripraviť
Počas aktuálnej sezóny by si podľa analytikov mala domácnosť, ktorá vykuruje svoje obydlie prostredníctvom dreva, pripraviť 490 eur. Vykurovanie zemným plynom by malo vyjsť slovenskú domácnosť podobne ako vlani na 582 eur, všetko však bude záležať od schválených cien za dodávky plynu regulačným úradom a výškou štátnych dotácií, ktoré sľubuje vláda. Lacnejšie ako v uplynulej zimnej sezóne by malo byť ústredné vykurovanie (801 eur), o niečo drahšie by malo byť kúrenie uhlím (967 eur). Vykurovanie elektrinou nás stále vyjde najviac (1 500 eur).
„Otázka nákladovej efektívnosti je však v praxi oveľa zložitejšia a je ťažké ju zovšeobecniť. Využívanie všetkých druhov energie je špecifické a cena nie je vždy najdôležitejším kritériom pri výbere ideálneho zdroja vykurovania,” pripomína analytik XTB Marek Nemky. Do kalkulácie totiž vchádzajú aj parametre ako obstarávacia cena kotlov a ich energetická účinnosť v kombinácii s opatreniami na obmedzenie únikov tepla.
Čím kúria Slováci
Najviac Slovákov (46 %) využíva na ohrev svojho obydlia energiu dodávanú teplárenskými spoločnosťami do bytových domov. Druhým najčastejším spôsobom je vykurovanie pomocou plynu. Ide stále o pomerne lacný, a pritom užívateľsky nenáročný spôsob vykurovania. Drevo je až na treťom mieste.
Cena centrálneho vykurovania závisí od suroviny, ktorú teplárne v danom meste používajú. Najväčšie mestá, ako Bratislava a Košice, využívajú prevažne plyn. Z výpočtu pri aktuálnych cenách a pri stabilnej fixnej zložke platieb vychádza, že v niektorých mestách by mohli podľa Nemkyho náklady na vykurovanie vzrásť o takmer 60 %, avšak reálne ceny budú regulátorom určené až neskôr v priebehu tohto roka. „Najvýraznejšie by to mali pocítiť domácnosti v Bratislave, keďže v energetickom mixe centrálneho vykurovania tvorí zemný plyn až 80 %. Celkovo však podľa váženého priemeru podľa počtu obyvateľov v jednotlivých mestách v priemere ceny vzrastú o približne 25 %,“ konštatoval Nemky.
Rok 2025
Od budúceho roka by sa však stropy mali uvoľniť, a tak spotrebitelia pravdepodobne nabehnú na aktuálne ceny, pričom najvýraznejšia volatilita je pri cenách plynu. Z výpočtu pri aktuálnych cenách a pri stabilnej fixnej zložke platieb vychádza, že by v niektorých mestách mohli náklady na vykurovanie vzrásť o takmer 60 %, avšak reálne ceny budú určené až neskôr v priebehu tohto roka. Najvýraznejšie by to mali pocítiť domácnosti v Bratislave, keďže v energetickom mixe centrálneho vykurovania tvorí zložka zemného plynu až 80 %. Celkovo však podľa váženého priemeru podľa počtu obyvateľov v jednotlivých mestách tak v priemere ceny vykurovania vzrastú o približne 25 %.
Zmena dodávateľa energie môže zásadne zmeniť náklady, upozorňujú analytici. „Na základe údajov z trhu sa zdá, že môže priniesť úspory vo výške desiatok percent,” dal Jiří Tyleček, hlavný analytik XTB CZ. Domácnosti majú podľa neho naďalej priestor pre zníženie spotreby.
V roku 2022 znížili domácnosti spotrebu plynu zhruba o 12 % a v roku 2023 o ďalších 4,5 %. Dôvodom však nebol tlak na ceny, ktorá bola zastropovaná, ale skôr teplejšie zimy. „Zateplenie domácností môže mať výrazný efekt na vykurovanie domácností a znížiť spotrebu energií na polovicu. Výrazne pomáha taktiež zmena správania spotrebiteľov. Ušetriť môžu výhrevom domácností na nižšie teploty. Každý jeden stupeň dokáže usporiť približne 6 % zo spotreby energií,“ uzavrel Tyleček.
Ceny plynu
Ceny plynu na burze sa tento rok upokojili. Zatiaľ čo holandský kontrakt na plyn dosiahol maximum 300 €/MWh v roku 2022 a v roku 2023 klesol v priemere na 52 €/MWh, tento rok sa plyn zatiaľ predával v priemere za 35 €/MWh. Tohtoročné maximá na úrovni 42 €/MWh boli dosiahnuté koncom augusta, keď vrcholila údržba plynovej infraštruktúry v Nórsku a ukrajinská armáda obsadila tranzitný terminál Sudža v Rusku. Naopak, tohtoročné minimá boli dosiahnuté vo februári na úrovni 22 €/MWh, najmä v dôsledku teplej zimy a slabého hospodárskeho vývoja v Európe.
V polovici septembra sa cena ročného kontraktu na plyn blížila k tohtoročnému priemeru na úrovni 35 €/MWh, pričom v rovnakom období minulého roka bola cena v priemere tiež 52 €/MWh. To znamená, že tohtoročná cena je pred zimou o tretinu nižšia! Do koncových cien plynu, samozrejme, nevstupuje iba cena komodity na burze, avšak má tam výrazné zastúpenie, až v okolí 60 %.
To znamená, že odchýlenie od nízkeho stropu cien od nového roku môže spôsobiť nárast o približne 30 %, primárne pre osoby, ktoré sa nachádzajú v tarifách, ako je D2 a D3. Mesačne to pritom môže predstavovať nárast nákladov približne o 16 € v prípade tarify D2, keď zákazníci využívajú plyn na ohrev vody a varenie, alebo až o takmer 40 € v prípade, že plynom vykurujú domácnosť a ich spotreba sa pohybuje v okolí 29 mWh. Tieto ceny však budú závisieť aj od ďalších zverejnených regulačných cien, primárne v prípade ostatných nákladov distribútorov. Na druhej strane to však môže otvoriť príležitosť, keď distribučné spoločnosti opäť môžu konkurovať cenou, keďže doteraz to možné takmer nebolo.
Ceny elektriny
Burzové ceny elektriny nasledovali vývoj cien plynu. Na krátko sa dokonca dostali pod hranicu 90 €/mWh a viac sa priblížili cenovému stropu, avšak v súčasnosti z dôvodu vyšších cien plynu vidíme ceny elektriny s dodávkou na rok 2025 na úrovni 97 €/mWh. Na ďalšie roky v súčasnosti predpokladá trh nižšie ceny elektrickej energie, primárne z dôvodu, že výrobcovia sa chcú takýmto spôsobom poistiť proti negatívnemu vývoju.
Ceny pre spotrebiteľov by však mali byť aj naďalej zafixované vďaka memorandu so Slovenskými elektrárňami o cene 61,21 €/mWh pre zraniteľných odberateľov. Do koncovej ceny však nevstupujú iba tieto náklady, ale aj rôzne sieťové poplatky, ktoré sú smerodajné pri určení koncových cien. Výslednú cenu tak určuje silová cena elektriny, ktorá je určená na burze iba z 36 %, a tak pre určenie cien do ďalších rokov sú práve tieto poplatky smerodajné. Napríklad tarifa za prevádzkovanie systému predstavuje financovanie dotácií obnoviteľných zdrojov a kedysi aj z uhlia. Takáto dotácia predstavuje približne 12 % z koncovej ceny pre spotrebiteľov. Zvyšné poplatky predstavujú poplatky za systémové služby, stratovosť v sieti alebo náklady na dodávku elektrickej energie koncovým spotrebiteľom.