Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny však zavádza zmenu, pričom tým „rieši dlhodobý problém medzi obecnými samosprávami a neverejnými poskytovateľmi sociálnych služieb v oblasti zabezpečovania a financovania týchto služieb pre obyvateľov. Na základe spoločných rokovaní sa zástupcovia miestnej samosprávy a Asociácie poskytovateľov sociálnych služieb v SR dohodli, že predtým, ako obec zabezpečí sociálnu službu pre svojho občana u ním vybraného poskytovateľa s príslušným spolufinancovaním, bude mať samospráva 30 pracovných dní na to, aby túto službu zabezpečila vo vlastnom zariadení alebo v inom verejnom či neverejnom zariadení“, dodáva rezort.
Podľa dôvodovej správy k novele zákona o sociálnych službách je potrebné zabezpečiť aj na lokálnej úrovni reálnu dostupnosť potrebnej sociálnej služby pre cieľovú skupinu osôb, a to v priestore, čase, i finančnú dostupnosť týchto sociálnych služieb. Ako sa ďalej píše, aj „preto ustanovuje spôsob realizácie povinnosti obce zabezpečiť dostupnosť sociálnych služieb podmienených odkázanosťou v rámci svojej pôsobnosti, a to poskytnutím alebo zabezpečením poskytovania sociálnej služby v reálnom čase, spôsobom a v rozsahu ovplyvniteľnom obcou ako príslušným orgánom verejnej moci.
Poskytnutie alebo zabezpečenie poskytovania sociálnej služby bude obcou realizované v lehote do 30 pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti odkázanej fyzickej osoby o zabezpečenie poskytovania sociálnej služby s finančnou podporou poskytovania tejto sociálnej služby z rozpočtu obce, za predpokladu, že tento poskytovateľ začne žiadateľovi aj reálne poskytovať sociálnu službu, a to najneskôr do 60 kalendárnych dní od podania jeho žiadosti. Cieľom je zabrániť tomu, aby odkázaná osoba dlhodobo nemala k dispozícií žiadnu pre ňu vhodnú sociálnu službu“.
Čítajte viac Mnohí ľudia budú mať od januára viac peňazí. Sociálna poisťovňa zvyšuje štyri dôležité dávky, poberajú ich desiatky tisíc ľudí
Výber je v prvom rade na obci
Podľa dôvodovej správy nemá ísť prioritne o to, „aby oprávnené osoby mali prístup k sociálnej službe na lokálnej úrovni v konkrétnej podobe podľa svojich ideálnych predstáv u konkrétneho poskytovateľa sociálnej služby, ale o to, aby pre nich boli reálne dostupné také sociálne služby, ktoré zodpovedajú ich stupňu odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby a potrebe riešenia alebo zmiernenia súvisiacej nepriaznivej sociálnej situácie a môžu im pomôcť viesť dôstojný a čo najnezávislejší život“.
V praxi to bude znamenať, že zariadenie sociálnej služby najskôr bude hľadať pre odkázanú osobu obec a ak v zákonnej lehote mu obec miesto v niektorom zo zariadení nenájde, tak až potom zabezpečí obec poskytovanie alebo zabezpečenie sociálnej služby podľa výberu žiadateľa napríklad u neverejného poskytovateľa.
„Tým sa nevylučuje možnosť, že obec zabezpečí v tejto lehote sociálnu službu aj u poskytovateľa, ktorého si občan vybral, a to aj v prípade, že ide o poskytovateľa v inej obci či kraji. Ak však obec nedokáže do 30 pracovných dní službu poskytnúť alebo zabezpečiť sama, je povinná akceptovať občanov výber a zabezpečiť službu u ním zvoleného poskytovateľa podľa stanoveného poradia žiadostí, ako to bolo doteraz. O spôsobe poskytnutia alebo zabezpečenia sociálnej služby rozhoduje samotná obec, ktorá musí žiadateľa o tomto postupe a jeho dôsledkoch vopred informovať.
Obce aj vyššie územné celky mali túto povinnosť aj doteraz, no novela konkrétnejšie stanovuje právo na informácie. Cieľom novely je reagovať na nedostupnosť sociálnych služieb pre odkázané osoby a vytvoriť právne podmienky pre lepšiu dostupnosť sociálnych služieb, bez ohľadu na miesto bydliska či finančnú situáciu občana (napr. domáca opatrovateľská služba, zariadenia pre seniorov), ktoré sú financované obcou.
Novela zároveň zlepšuje prehľad obcí o poskytovaní sociálnych služieb a reaguje na demografické zmeny spojené so starnutím populácie a nárastom počtu osôb odkázaných na pomoc. Cieľom zmien je zabezpečiť, aby boli sociálne služby dostupné v primeranom čase, priestore a za prijateľných finančných podmienok, čím sa posilní sociálna spravodlivosť a rovnosť v prístupe k sociálnym službám,“ dodáva tlačový odbor ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny.
V praxi to bude znamenať, že ak chce odkázaná osoba iba súkromný domov dôchodcov od začiatku, nebude mať nárok na finančný príspevok od obce alebo samosprávy a bude si musieť zaň zaplatiť v plnom rozsahu.
Čítajte viac Vyšší príspevok pre túto skupinu dôchodcov, ale aj ďalších ľudí. Minister práce Erik Tomáš od decembra ruší nevýhodné opatrenie. Kto po novom dostane viac peňazí?
Obavy z porušovania dohovoru
Úrad komisára pre osoby so zdravotným znevýhodnením na jednej strane vníma zmeny ako potrebné a nevyhnutné, na druhej strane má obavy, že budú v rozpore s niektorými článkami Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím.
Jedným z argumentov úradu komisára pre odôvodnenie svojich pripomienok je článok 19 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím.
Podľa článku 19, písm. a) Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím (Dohovor) zmluvné štáty zabezpečia, aby osoby so zdravotným postihnutím mali možnosť:
- zvoliť si miesto, ako aj to, kde a s kým budú žiť na rovnakom základe s ostatnými a aby neboli nútené žiť v určitom konkrétnom prostredí;
- osoby so zdravotným postihnutím mali prístup k celému spektru podporných služieb, či už domácich, alebo pobytových a ďalších komunitných podporných služieb vrátane osobnej asistencie, ktoré sú nevyhnutné pre nezávislý život v spoločnosti a pre začlenenie sa do nej a ktoré zabraňujú izolácii a segregácii v spoločnosti;
- komunitné služby a zariadenia pre širokú verejnosť boli za rovnakých podmienok prístupné osobám so zdravotným postihnutím a aby zohľadňovali ich potreby.
Podľa názoru úradu komisára "navrhovaná úprava neprispieva k napĺňaniu práv osôb so zdravotným postihnutím v zmysle vyššie uvedeného článku Dohovoru, ale, naopak, obmedzuje, prípadne úplne vylučuje možnosť voľby oprávnenej osoby, prístup k celému spektru služieb a obmedzuje možnosť rozhodnúť sama o mieste svojho pobytu, nakoľko zásadným spôsobom dáva obciam do rúk právo podmieniť poskytnutie finančného príspevku tým, že musí akceptovať konkrétneho poskytovateľa, ktorého určí obec. V tomto ustanovení vidíme rozpor s už uvedeným článkom 19 Dohovoru, t. j. zvoliť si miesto, ako aj to, kde a s kým budú žiť na rovnakom základe s ostatnými a aby neboli nútené žiť v určitom konkrétnom prostredí.
Podľa novej právnej úpravy môže nastať situácia, že obec, ktorej je žiadateľ o sociálnu službu obyvateľom, de facto určí miesto, formu aj poskytovateľa sociálnej služby. Právo výberu sociálnej služby a formy jej poskytovania a právo výberu poskytovateľa sociálnej služby úrad komisára vníma ako jeden z prostriedkov plnenia záväzkov vyplývajúcich z Dohovoru. Úrad komisára rozumie snahe o legislatívne stanovenie lehôt pre zabezpečenie dostupnosti sociálnej služby, ale právna regulácia nemôže byť v rozpore s právami osôb, ktoré sú garantované v Dohovore“, dodáva v odpovedi Úrad komisára pre osoby so zdravotným znevýhodnením.