Vojna na Ukrajine, zvyšovanie cien a malý alebo žiadny rast platov znižuje pôrodnosť. Čo robí štát, aby sa rodilo viac detí?

Pôrodnosť na Slovensku láme rekordy, žiaľ, negatívne. Detí sa rodí čoraz menej, podľa posledných údajov Štatistického úradu na jednu ženu pripadá len 1,57 dieťaťa, čo je veľmi málo. Čo všetko robí štát, aby sa rodilo viac detí?

26.01.2025 06:00
debata (7)
Video
Zdroj: TV PRAVDA

V roku 2022 sa na Slovensku narodilo prvý raz v histórii menej než 50-tisíc detí, a to necelých 49-tisíc. Slovenská prorodinná politika je pritom v porovnaní so zahraničím pomerne štedrá, kým napríklad vo Švajčiarsku má žena nárok na materské voľno 16 týždňov, prípadne 20, ak dieťa dojčí, u nás ju štát finančne podporuje, až kým dieťa nedosiahne tri roky, v prípade zlého zdravotného stavu dieťaťa šesť rokov. Rodičovské a materské u nás poberajú rodičia výrazne dlhšie aj v porovnaní s ďalšími štátmi známymi štedrou prorodinnou politikou ako Dánsko, Nemecko, Fínsko či Švédsko. Navyše, oproti týmto štátom nie sú u nás dávky ani zdaňované, čo je ďalšia výhoda.

V snahe podporovať ľudí, aby si chceli založiť rodinu, vlády v posledných rokoch zaviedli aj niekoľko nových dávok a pravidiel, zdá sa však, že sa míňajú účinkom. Tehotné ženy majú napríklad nárok na dávku tehotenské, vyplácanú Sociálnou poisťovňou, študentkám sa vypláca tehotenské štipendium. Upravili sa aj podmienky pre otcov, aby sa mohli bezprostredne po narodení potomka viac zapájať do starostlivosti o dieťa, napríklad možnosťou ísť na materskú dovolenku namiesto matky, poberať namiesto nej materské, dostávajú tiež osobitnú dávku – otcovské. Zo Zákonníka práce majú aj nárok na mimoriadne voľno v zamestnaní.

Napriek tomu sa čísla nelepšia. V roku 2016 sa narodilo 57,5-tisíc detí, v roku 2022 len 52,6-tisíc. A v roku 2023 už spomínaných ani nie 49-tisíc.

Erik Tomáš Čítajte viac Desiatkam tisíc ľudí prídu zvýšené príspevky. Týka sa to aj dôchodcov či pracujúcich. Kto si o koľko prilepší?

Dôvody neustáleho poklesu vidia odborníci predovšetkým v životnom štýle a prioritách mladých. Už dlhodobo je známe, že si rodičovstvo odkladajú na neskôr, prednosť má kariéra a materiálne zabezpečenie. V neskoršom veku však pribúda problémov s plodnosťou, prípadne vzťah skrachuje. Okrem toho je ochota mať deti ovplyvňovaná aj celkovou politickou a ekonomickou situáciou – doma i vo svete. Demografi nepopierajú, že na ňu negatívne vplýva aj vojna na Ukrajine či zvyšovanie cien a pomalší, prípadne žiadny rast platov u jednotlivcov. Toto všetko má napokon vplyv na zmenšovanie reprodukčnej základne, teda že je čoraz menej žien v plodnom veku, potenciálnych matiek a kruh sa uzatvára.

Slovensko na podporu rodiny z celku zdrojov, ktoré vyčleňuje na sociálnu ochranu obyvateľstva, dávalo podľa Eurostatu v roku 2022 10,77 % a v roku 2023 11,02 % všetkých výdavkov na sociálnu ochranu. Tento podiel prekračoval európsky priemer a bol podobný ako podiel Dánska či Nemecka. Ako však upozorňuje sociologička SAV Zuzana Kusá, ak sa pozrieme na celkové zdroje určené na sociálnu ochranu u nás ako na percentuálny podiel z hrubého domáceho produktu a v prepočte na obyvateľa, dojem zo štedrej prorodinnej politiky zmizne: „Slovensko v roku 2022 vydávalo na sociálnu ochranu výrazne menší diel HDP ako priemer EÚ – 18,23 % oproti 27,98 %. Z týchto porovnaní je zrejmé, že naša sociálna ochrana a rodinná politika trpí nedostatočnosťou zdrojov a je z pohľadu zdrojového výrazne slabšie financovaná ako v mnohých štátoch za našimi hranicami“.

© Autorské práva vyhradené

Facebook X.com 7 debata chyba Newsletter
Viac na túto tému: #pôrodnosť #dávky pre rodičov #dávky od štátu