Je dôležité si počas života nejakým spôsobom sporiť peniaze?
Povedala by som, že to nie je dôležité, ale priam životne dôležité. A nielen sporiť, ale najmä nasporené peniaze v čase zhodnocovať, aby som ich nielen ochránila pred negatívnymi dosahmi inflácie, ale aj takpovediac „rozmnožila“.
Aké sú hlavné dôvody sporenia?
Tie hlavné dôvody sú ochrana, stabilita, prosperita a efektivita. Sporenie mi pomôže vybudovať železnú rezervu, tá ma ochráni pred nepredvídanými, nečakanými výdavkami, napríklad keď sa mi pokazí spotrebič v domácnosti, auto a podobne. Rovnako ma ochráni a poskytne mi stabilitu v prípade nečakaných výpadkov príjmu či už v dôsledku straty zamestnania alebo zdravotných problémov. Ak rezervu dlhodobo nemíňam, je dobré ju nechať pracovať, teda zainvestovať ju, aby sa tieto peniaze v čase zhodnocovali a boli tak chránené pred znehodnotením infláciou.
Okrem sporenia je nevyhnutné aj investovať, čím sa inými slovami pripravujem na rôzne väčšie výdavky v budúcnosti. Či už je to kúpa auta, svadba, kúpa bytu, štúdium detí, exotická dovolenka, predčasné splatenie hypotéky, dôstojný život na dôchodku, na to všetko budeme potrebovať peniaze. Kým pri kúpe auta, svadbe, alebo aj financovaní štúdia detí si ešte viem predstaviť, že si človek na to nasporí, na dôchodok sa však inak ako investovaním pripraviť nedá. Ale aj pri tých ostatných cieľoch je investovanie oveľa efektívnejšia cesta. Hoc to môže znieť paradoxne, investovanie nám peniaze šetrí. Ak si na auto v hodnote 15 000 eur chceme nasporiť, budeme tých 15 000 eur musieť reálne odložiť. Ak však využijeme finančný trh, v závislosti od toho, koľko času máme, nám na kúpu takého auta postačí aj suma 10 000 eur, alebo 13 000 eur z vlastných peňazí a zvyšok nám zarobí investícia. Takýto prístup k vlastným financiám nám zaručí nielen finančnú stabilitu, ale aj prosperitu.
Čítajte viac Transakčnú daň nebudú musieť platiť všetci. Kto dostane úľavu? Aké zmeny sa plánujú?
Najčastejšie počúvame, že najlepšie je sporiť od útleho veku. Je to pravda? Ak áno, prečo?
Naši rodičia nám na lepší život sporili, lebo nemali žiadne iné ako sporiace finančné produkty k dispozícii. My však našim deťom musíme peniaze investovať. Čím skôr začneme, tým lepšie. Väčšina rodičov začína deťom pripravovať finančný kapitál v čase, keď sa narodia. Sú však aj takí, ktorí to začnú robiť ešte oveľa skôr. Dôvodom je fakt, že čím viac času investícii poskytnete, tým vyššie zhodnotenie vám prinesie a zároveň o to menšie riziko straty budete podstupovať. Napríklad akcie sú vnímané ako riziková investícia z dôvodu veľkého kolísania ich hodnoty v čase. Keď sa však na vývoj ich hodnoty pozeráme na horizonte niekoľkých desiatok rokov, vidíme, že už po 30 rokoch je riziko straty nulové. Zároveň sa investícia pri takomto dlhom časovom hozironte zhodnocuje priemerne 6¤% ročne.
Mnohí ľudia za týmto tvrdením vidia skôr reklamný ťah, aby mali investičné spoločnosti čo najväčší profit – z poplatkov a zo ziskov, o ktoré sa musia s nimi deliť.
Takéto vnímanie svedčí o nízkej finančnej gramotnosti tých ľudí. Samozrejme, že pri investovaní je potrebné zaplatiť poplatky. Je to podnikanie, ktoré má vysoké náklady – know-how, náklady na depozitára, na investičnú banku, na informačné systémy, na poplatky pri obchodovaní na burze atď. Tržby pritom predstavujú len peniaze inkasované na poplatkoch. Mňa pri tejto téme najviac zaráža to, že kým pri autách, spotrebnej elektronike, potravinách a iných tovaroch a službách ľuďom neprekáža, že platia poplatky vo forme marže, pri investíciách je to zrazu problém. Možno je to spôsobené tým, že kým predajca áut vám nemusí oznamovať, aká je jeho provízia z predaja, obchodníkovi s cennými papiermi alebo správcovi zákon prikazuje oboznámiť vás s výškou poplatkov ešte pred uzavretím zmluvy. Rovnako fascinujúce je aj to, že kým pri ostatných tovaroch a službách vnímame, že najlacnejšie nie je automaticky najlepšie, pri investíciách však mnohí idú najmä po čo najnižších poplatkoch. Na rozdiel od služieb a spotrebného tovaru však na svoje chyby a omyly pri investíciách prichádzame s oveľa väčším časovým odstupom. To je okrem iného aj dôvodom, prečo sú dôsledky nesprávnych investičných rozhodnutí v minulosti neraz nezvratné a už neostáva priestor na nápravu.
Foto: Tomas Kozik
Poplatky majú logiku: Ak zverím peniaze spoločnosti, ktorá mi ich zhodnotí, tak prirodzene si za to vypýta odmenu – čo je však primeraná odmena a čo už nadmerné „vyťahovanie peňazí z vreciek ľudí"?
Každý poplatok musí mať svoju logiku a musí byť platbou za pridanú hodnotu, ktorú mi spoločnosť prináša. Je veľký rozdiel si kúpiť hotový produkt, kde mám profesionálne spravované portfólio bez potreby rozhodovať o tom, čo, kedy a ako nakúpim a je veľký rozdiel prísť na stránku, kde sa musím sám rozhodnúť, hoc aj bez dostatočných vedomostí a skúseností, čo si nakúpim a kedy to predám. Rovnako je veľký rozdiel kupovať investíciu on-line alebo sa s niekým stretnúť, dostať osobné poradenstvo a dlhodobú starostlivosť. Možno to vysvetliť aj na príklade zo života, ktorý každý z nás dobre pozná. Ak pociťujeme zdravotné problémy, všetci vieme, že najlepším riešením je navštíviť lekára, absolvovať potrebné vyšetrenia, nechať si stanoviť diagnózu a na základe toho predpísať liečbu. Návšteva lekárne je teda až posledným krokom a to, čo v nej nakúpime, určí odborník. Ale koľkí to robia tak, že celý tento proces vynechajú a rovno v prvom kroku navštívia lekáreň a kúpia si niečo podľa vlastného uváženia. V niektorých situáciách to môže ostať bez následku, ale v mnohých môže mať takýto prístup fatálne následky. Bez ohľadu na to, ako sme zvyknutí to robiť, asi sa všetci zhodneme na tom, že lepší je ten prvý postup.
Potom je tu ešte jeden veľký argument ľudí v neprospech sporenia: „Žijeme od výplaty do výplaty, ako mám z toho ešte vyčleniť nejaké peniaze na sporenie?“ – Dá sa s týmto niečo robiť? Akú možnosť majú takíto ľudia? Čo by ste im odporúčali?
Ak nehovoríme o prípadoch, keď sú ľudia odkázaní iba na príjem zo sociálnej dávky, ale zarábajú, aspoň 5–10¤% z príjmu, by mal byť schopný odložiť každý. Veľmi často, čo neznamená, že vo všetkých prípadoch, je to totiž tak, že ľudia sú o svojom príjme presvedčení, že sa z neho šetriť nedá. Je to len otázkou finančnej disciplíny a upratania si rodinných financií, s čím vám vie pomôcť finančný odborník. Pretože, keď potom príde väčší neplánovaný výdavok, ktorý je nutné uhradiť, ľudia sa uchyľujú k neefektívnym a zlým riešeniam. Zadlžia sa a tak či tak tie peniaze na splátku potom musia vo svojom rozpočte nájsť. Len to ešte viac bolí, pretože k tomu musia splácať aj úrok. Vo väčšine prípadov je šetrenie len o motivácii a disciplíne, nie o príjme.
Čítajte viac Jedno, dve alebo tri percentá? Koľko môžete poukázať? A koľko môžete zo svojich daní darovať rodičom?
Ako by ste zhodnotili finančné správanie Slovákov? Sú skôr konzervatívni – je pre nich istejšie odkladať si peniaze radšej doma „do ponožky“ alebo, naopak, majú chuť ísť aj do nových, odvážnejších, riskantných projektov?
Jednoducho by sa na túto otázku dalo odpovedať, že čoraz viac Slovákov vyhľadáva možnosti investovania a zhodnocovania peňazí. Väčšina však stále zostáva konzervatívna, čo v preklade znamená, že finančným produktom nerozumejú a ostávajú pasívni.
V priebehu rokov sa úroveň finančnej gramotnosti na Slovensku zlepšuje, ale ide to pomaly. Tie najvypuklejšie problémy môžeme sledovať v rôznych prieskumoch. Naposledy napríklad v rámci Eurobarometra, ktorý meral finančnú gramotnosť obyvateľov EÚ. Hoci celkovo sa Slovensko umiestnilo na sympatickom 12. mieste z európskej 27, pri pohľade na odpovede Slovákov na jednotlivé otázky ma optimizmus skôr opúšťa. Je napríklad alarmujúce, že až 72¤% našich krajanov nemá finančnú rezervu schopnú pokryť ich bežné mesačné výdavky ani len na šesť mesiacov. Rovnako pri otázke, nakoľko sú si istí, že na dôchodku budú žiť pohodlne a bez finančných problémov, iba 4¤% Slovákov sú si veľmi istí a 29¤% sú si trochu istí. Dve tretiny Slovákov teda už dnes vedia, že na dôchodku sa nebudú mať dobre a pravdepodobne budú čeliť finančným problémom. Napriek tomu štatistiky hovoria, že na bežných, sporiacich účtoch a termínovaných vkladoch dnes leží viac ako 45 miliárd eur. Tieto produkty nedokážu peniaze ani len ochrániť pred infláciou, nieto ešte zhodnotiť a pripraviť niekomu pekné vyhliadky na jeseň života.
Ak sú rozdiely, tak aké predovšetkým? Podľa veku, zamestnania, príjmu, vzdelania či regiónu, v akom žijú?
Viaceré prieskumy potvrdzujú, že nižšia finančná gramotnosť sa spája s nižším dosiahnutým vzdelaním a nižšími príjmami. Z takejto situácie nemožno viniť iba ľudí samotných. Je pravdou, že na Slovensku neexistujú vzdelávacie ani iné politiky, ktoré by sa týmto problémom zaoberali. Na základných, stredných a vysokých školách sa vzdelávaniu v oblasti finančnej gramotnosti venuje len malá, ak vôbec nejaká pozornosť. Len nedávno som mala napríklad možnosť hovoriť s riaditeľom gymnázia, na ktorom sa chystám v rámci dobrovoľníckej činnosti odučiť niekoľko hodín finančnej gramotnosti, že síce majú túto tému zahrnutú v osnovách, ale sami študenti považujú tento rozsah za nedostačujúci a získané vedomosti za málo užitočné pre praktický život.