„Malých a stredných podnikov je na Slovensku približne 360-tisíc a väčšina z nich už teraz pociťuje enormnú finančnú záťaž,“ vysvetlil v diskusnej reláci TA3 prezident Asociácie malých a stredných podnikov a živnostníkov Vladimír Sirotka. „Malý podnikateľ pracuje s presným kalkulačným vzorcom – pozná svoje náklady, počíta s DPH a vie, aký zisk potrebuje dosiahnuť. Ak sa do jeho nákladov zaradí ďalšia daň z finančných prevodov, ktorá rozhodne nie je zanedbateľná, musí buď znížiť svoj zisk, alebo navýšiť cenu pre zákazníka.“ Podľa odhadov môže transakčná daň firmám zvýšiť náklady až o 2 400 eur ročne.
Prichádzajúce platby kartou nie sú zdaňované transakčnou daňou, podnikatelia sa aj tak snažia hromadiť hotovosť. Mnohí tvrdia, že s atak vyhnú poplatkom spojeným s bezhotovostnými transakciami a z nahromadenej hotovosti zaplatia aj faktúry. Mnohí podnikatelia oslovujú dodávateľov, aby tovar posielali na dobierku, aby zaň mohli oni zaplatiť hotovosťou.
Podľa Sirotku to znamená, že podnikateľ sa snaží čo najviac peňazí získať v hotovosti a následne s nimi pracovať mimo bankového systému a tým sa vyhnúť ďalšiemu zdaneniu pri prevodoch.
„Ide o takzvaný reťazový princíp – príjmem hotovosť, zaplatím hotovosťou,“ opísal Sirotka prax medzi podnikateľmi. Takýto systém má však svoje nevýhody. „Platí obmedzenie na hotovostné platby do výšky 15-tisíc eur. Tento limit bol počas pandémie a ďalších mimoriadnych situácií dočasne zrušený, ale už opäť platí. Možno si to nie každý uvedomuje, ale aj platenie v hotovosti nie je jednoduché – ste viazaní týmto limitom,“ upozornil Sirotka.
„Chodiť s kufríkom plným peňazí je nepraktické a pravdepodobne sa to medzi podnikateľmi neujme. Rovnako držať veľké sumy v pokladni a mať nad nimi dohľad je zložité a rizikové,“ dodal Sirotka.
Zrušenie živnosti
Každý desiaty živnostník, malá alebo stredná firma zvažuje ukončenie podnikania z dôvodu zavedenia transakčnej dane, ktorá začne platiť už od apríla. Nad možným ukončením podnikania v závislosti od vývoja situácie uvažuje ďalších viac ako 20 percent podnikateľov, vyplýva z prieskumu spoločnosti Mojesidlo.sk.
„Pre mnohých podnikateľov nie je problémom len samotná výška dane, ale aj dodatočná administratívna záťaž, ktorá s ňou prichádza a predstavuje ďalšie náklady na čas a zdroje," vysvetlil Lukáš Adamec zo spoločnosti. Na druhej strane, viac ako tretina podnikateľov uviedla, že v podnikaní zostáva, ale musí prehodnotiť svoje fungovanie. Ukončiť svoje podnikanie sa nechystá 33,2 percenta podnikateľských subjektov.
Z hľadiska predpokladaných nákladov na transakčnú daň je medzi živnostníkmi, malými a strednými podnikmi najpočetnejšia 29 percentná skupina, ktorá ich odhaduje na 200 až 500 eur ročne. Náklady do 1 000 eur avizuje 16 percent a do 5 000 eur celkovo 14,5 percenta podnikateľov. Spočítané náklady ich stále nemá 16,5 percenta.
Z prieskumu vyplynulo, že šesť z desiatich podnikateľov bude musieť z dôvodu zavedenia tejto dane v nejakých oblastiach šetriť. Najviac pri rozvoji firmy, a to 21,4 percenta z nich. 14 percent pri platoch a odmenách a viac ako 12 percent na počte zamestnancov. Podniky chcú obmedziť marketing, ktorí uviedlo 8,4 percenta spoločností, a sedem percent podnikov aj zamestnanecké benefity. Zároveň však 70 percent podnikateľov ocenilo zníženie nákladov zriadením virtuálneho sídla.
Možnosti optimalizácie
Aj keď mnohí podnikatelia vnímajú transakčnú daň negatívne, 40 percent z nich jej účinkom rozumie. Vôbec jej nerozumie 15,3 percenta z opýtaných. Daň z finančných transakcií je súčasťou januárového konsolidačného balíčka. Konsolidáciu vníma vyše 69 percent podnikateľov ako zbytočnú a priveľkú záťaž pre firmy. Úplné pochopenie pre ňu vyjadrilo len 4,2 percenta firiem a živnostníkov. Prieskum tiež ukázal, že takmer 40 percent živnostníkov, malých a stredných podnikov zvažuje zmeny v štruktúre svojho podnikania, a to v reakcii na novú transakčnú daň. Adamec spresnil, že 14,1 percenta podnikateľov už aktívne hľadá možnosti optimalizácie, vrátane zahraničných riešení a ďalších 24,9 percenta ich začína tiež zvažovať.
„Toto je znepokojivý signál o vnímaní slovenského podnikateľského prostredia. Aj keď presun podnikania do zahraničia je komplexný proces a nie pre každého firmu je to reálne riešenie, samotný záujem o takéto kroky naznačuje, že mnohí podnikatelia hľadajú cesty, ako zmierniť dosahy novej dane," dodal Adamec.