Ivana Paráková hovorí, že z dlhodobého pohľadu dokáže inflácia významne ukrojiť z našich úspor bez toho, aby sme si to hneď všimli. Uveďme si príklad. Predstavte si, že máte na účte 10-tisíc eur. Pri 10-percentnej inflácii už po roku vaše peniaze stratia hodnotu o tisíc eur, teda ich reálna kúpna sila klesne na 9-tisíc eur. To síce na účte nezbadáte, no v realite áno.
Inflácia je stále hrozba
V roku 2025 sa očakáva zrýchlenie inflácie nad štyri percentá pre nový konsolidačný balíček vlády, zvýšenie DPH či ďalšie dane, ako je napríklad daň z pohonných hmôt či z alkoholu. „Firmy budú musieť tieto vyššie náklady premietnuť do svojich nákladov, čo pocíti aj spotrebiteľ v nákupných cenách. Preto je dôležité myslieť na ochranu svojich peňazí,“ radí odborníčka.
„Najdôležitejšie je konať včas a nepodceniť situáciu. Inflácia je síce nenápadná, ale veľmi rýchlo dokáže výrazne zmenšiť úspory. Ochrana peňazí je dnes jednoduchá, no musíme byť aktívni a myslieť na budúcnosť,“ zdôrazňuje finančná expertka a radí – nechajte svoje peniaze pracovať za vás. Inflácia, rovnako ako čert, totiž nikdy nespí.
Najhoršie sú bežné účty
Najväčším problémom je, že slovenské domácnosti stále často nechávajú svoje peniaze na bežných alebo sporiacich účtoch s minimálnymi úrokmi okolo 0 až 1 percento. To znamená, že úspory prakticky nepracujú, ba dokonca každý rok strácajú na hodnote. „Vysoká inflácia, ktorú sme zažili za posledných päť rokov, keď napríklad v roku 2022 bola až na úrovni 12 percent, nám jasne ukázala, že ponechať úspory len na bežných účtoch je jednou z najväčších finančných chýb,“ upozorňuje Ivan Paráková.
Čítajte viac Slováci čakajú, že dôchodok od štátu bude nižší. Tu je návod, ako si vytvoriť solídnu rezervu na penziu
Vyskúšajte efektívne stratégie proti inflácii
Rozhodnúť sa môžete pre viacero praktických stratégií, ktoré zabránia znehodnoteniu peňazí. Najjednoduchšou, no zároveň najmenej efektívnou cestou sú sporiace účty s dostupnosťou peňazí kedykoľvek, ale nízkym zhodnotením na úrovni okolo 1 percento ročne. O niečo lepšiu možnosť predstavujú termínované vklady, ktoré dnes ponúkajú priemerný výnos približne 2 percentá. Ani tie však nie sú postačujúce na úplnú ochranu pred očakávanou infláciou.
Podľa Ivany Parákovej je pre väčšinu Slovákov ideálnym riešením rozumná kombinácia rôznych bankových a investičných produktov: „Peniaze je dobré rozdeliť. Polovicu rezervy nechajte na sporiacom účte pre prípad neočakávaných situácií a druhú polovicu uložte na vyššie zhodnotenie, napríklad do peňažných či dlhopisových fondov, ktoré dokážu zabezpečiť lepší výnos a ochránia úspory pred infláciou.“
Z dlhodobého hľadiska je ešte efektívnejším spôsobom ochrany financií pred infláciou investovanie. Indexové fondy (ETF) či dlhopisové fondy sú podľa odborníčky veľmi efektívnou ochranou, pretože ponúkajú vyššie výnosy ako inflácia, pričom peniaze ostávajú pomerne dostupné.
Význam diverzifikácie: Nepestujte len mrkvu
Ďalšou dôležitou súčasťou ochrany úspor je diverzifikácia, čiže rozloženie financií do viacerých produktov. Ivana Paráková túto stratégiu prirovnáva k pestovaniu zeleniny: „Ak pestujete iba jeden druh zeleniny, napríklad mrkvu, a príde sucho, prídete o celú úrodu. Ak však pestujete viac druhov plodín, aj v prípade nepriaznivého počasia vám zostane dostatok zásob z iných rastlín. Rovnaký princíp platí aj pri financiách – investície do rôznych produktov znižujú riziko celkovej straty.“
Tri rýchle rady, ako sa chrániť pred infláciou:
- Nevkladajte všetky úspory na jeden účet. Úroky na bežných účtoch sú nižšie ako inflácia, peniaze tam strácajú hodnotu.
- Rozdeľte si úspory rozumne. Polovicu rezervy majte na rýchlo dostupnom sporiacom účte, druhú časť vložte do produktov s vyšším výnosom.
- Investujte dlhodobo. ETF a indexové fondy sú výborným riešením na ochranu a zhodnotenie úspor.