Štát prispeje na mzdy až do výšky 60%, rezort práce prišiel so zásadným návrhom. Dôvodom sú hrozby spoza hraníc

Ministerstvo práce dalo do pripomienkového konania novelu zákona o podpore v čase skrátenej práce. Cieľom návrhu je vytvoriť legislatívne predpoklady na poskytnutie podpory zamestnávateľom v situáciách, keď k obmedzeniu ich činnosti dochádza vplyvom neočakávaných a neobvyklých ekonomických regulácií nadnárodného charakteru. Tie môžu mať dopad na slovenské hospodárstvo, napríklad znížením vývozu tovarov, zvýšením obchodných bariér, či chýbajúcim zahraničným odbytom v dôsledku obchodnej vojny.

13.05.2025 11:40
debata (2)
Užitočná pravda- Aká bude budúcnosť dôchodkov na Slovensku?
Video
Zdroj: TV PRAVDA

Návrh rozširuje definíciu vonkajšieho faktora o nepredvídateľné nadnárodné hospodárske okolnosti. „Bez rýchleho zavedenia navrhovaného nástroja sa vo väzbe na narastajúcu globálnu hospodársku neistotu významne zvyšuje riziko vzniku prehĺbenia hospodárskych škôd,“ uvádza sa v návrhu novely zákona.

Návrh sa predkladá v skrátenom legislatívnom konaní. Legislatívny zámer však minister práce už predstavil na zasadnutí tripartity. Cieľom je udržať konkurencieschopnosť zamestnávateľov a predísť negatívnym vplyvom na pracovné miesta, ktoré by mohli viesť k ich ohrozeniu či zániku. Návrh zákona má tiež predísť značným hospodárskym škodám, ktoré by mohli vzniknúť v dôsledku globálnych ekonomických otrasov.

Návrh zákona nebude mať podľa vyjadrení ministerstva vplyv na rozpočet verejnej správy. Podpora v čase skrátenej práce sa bude financovať zo základného fondu poistenia v nezamestnanosti. Ten je určený na postúpenie finančných prostriedkov, ktoré žiada poskytovateľ podpory, ktorým je úrad práce, na výplatu podpory v čase skrátenej práce.

„Novelou zákona rozšírime definíciu vonkajšieho faktora aj o tzv. nepredvídateľné hospodárske dôvody, ako je napríklad výpadok exportu, pokles objemu výroby alebo odbytu. Pre tieto situácie zachováme rovnaké časové rámce aj objem poskytnutých peňazí,“ uviedol Tomáš po rokovaní tripartity ešte minulý týždeň (5. mája 2025). Zamestnávateľom štát preplatí 60 percent mzdy, ďalších 20 percent má znášať firma. Podpora bude trvať najviac šesť mesiacov, a to buď súvisle, alebo rozvrhnutá počas dvoch rokov.

V súčasnosti platný kurzarbeit reaguje len na presne definované vonkajšie faktory, napríklad prírodné katastrofy či pandemické situácie. Obchodné opatrenia ako clá však medzi nimi nie sú, a preto by firmy zasiahnuté americkými clami nemohli z existujúcej schémy čerpať podporu.

Podľa Tomáša je zmena potrebná, aby Slovensko nezostalo nepripravené. „Pevne veríme, že sa situácia s clami ešte zmení a nebudeme musieť čeliť takejto kríze, no pripravení musíme byť,“ dodal.

Pre skrátenú prácu má Sociálna poisťovňa aktuálne pripravených 167 miliónov eur, ktoré by bolo možné použiť, ak by clá nadobudli účinnosť. Legislatívna zmena sa bude prerokúvať v skrátenom legislatívnom konaní, aby bola účinná ešte pred letom.

V čase oznámenia minister informoval aj o tom, že premiér rokuje so zástupcami automobilového priemyslu, ktorý by bol prípadnými clami najviac zasiahnutý.

Čo to znamená v praxi?

Firmy, ktoré by sa pre clá ocitli v ťažkostiach a museli by obmedziť výrobu, nebudú musieť hneď siahať po výpovediach. Namiesto toho im štát prispeje na mzdy zamestnancov, ktorí budú nútene doma alebo budú pracovať menej hodín. Cieľom je udržať pracovné miesta aj počas dočasných hospodárskych otrasov.

Systém Kurzarbeit funguje na Slovensku od marca 2022 a bol inšpirovaný nemeckým modelom, ktorý má vyše storočnú tradíciu. Princíp je jednoduchý – ak sa firma dostane do mimoriadne nepriaznivej situácie, ktorá jej ohrozuje biznis, môže požiadať o štátnu pomoc namiesto toho, aby prepúšťala. Štát pokrýva väčšinu mzdy, čím umožní zamestnávateľom udržať si pracovníkov aj v období, keď pre nich dočasne nemajú prácu.

Podpora sa týka aj zamestnancov na polovičný alebo skrátený úväzok, podmienkou je, že musia byť v pracovnom pomere alebo na zmluvu o profesionálnom vykonávaní športu. Nezáleží pritom, či majú zmluvu na dobu určitú alebo neurčitú – ak firma splní podmienky, môže žiadať o pomoc aj pre nich. Zamestnávateľ je však povinný zachovať pracovné miesto minimálne dva mesiace po skončení mesiaca, za ktorý dostal štátnu podporu.

Kurzarbeit sa nevzťahuje na zamestnancov vo výpovednej lehote ani na tých, ktorí pre firmu pracujú kratšie ako jeden mesiac. Z podpory sú tiež vylúčené dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, štátnozamestnanci, sudcovia, prokurátori či príslušníci ozbrojených síl.

Počas poberania podpory zamestnanci nemôžu čerpať dovolenku ani byť na PN či OČR – ide totiž o situáciu, keď sa problém nachádza na strane zamestnávateľa, nie zamestnanca. Do počtu zamestnancov sa však rátajú aj tí, ktorí sú aktuálne na materskej alebo rodičovskej dovolenke, aj keď na nich sa podpora nevzťahuje.

Podľa Tomáša sa novela zákona bude prerokúvať v skrátenom legislatívnom konaní, aby bola účinná čo najskôr – ideálne ešte pred letom.

„Pevne veríme, že clá napokon nebudú zavedené v plnej miere, ale musíme byť pripravení na všetky scenáre,“ dodal minister.

© Autorské práva vyhradené

Facebook X.com 2 debata chyba Newsletter
Viac na túto tému: #zamestnávateľ #pracovné miesta #rezort práce