„Vládne strany si uvedomujú potrebu nahradiť výpadok z príjmov štátneho rozpočtu na rok 2025 s cieľom zabezpečiť úspešný priebeh nevyhnutnej konsolidácie verejných financií. Vládne strany, inšpirujúc sa podnetom zamestnávateľov znížiť počet voľných dní spojených so štátnymi sviatkami, súhlasia s tým, aby v roku 2025 štátny sviatok 17. novembra a v nasledujúce roky nebol spojený s dňom pracovného pokoja. Štátny sviatok Deň boja za slobodu a demokraciu nebude teda zrušený,“ uviedla koalícia.
Rozdiel medzi štátnym sviatkom a dňom pracovného pokoja pritom nie je len formálny. Z pohľadu zákona totiž príplatky za prácu patria len za prácu v deň pracovného pokoja. Ak sviatok pracovným pokojom nie je, zamestnávateľ nemusí platiť nič navyše.
Sviatok neznamená automaticky voľno. A bez voľna nie je príplatok.
Na Slovensku máme viacero „sviatkov“, no nie každý z nich je aj dňom pracovného pokoja. Zoznam dní pracovného pokoja je presne určený zákonom (zákon č. 241/1993 Z. z.). Sú to dni, kedy sa nepracuje a za prácu v tieto dni platí zamestnávateľ príplatok najmenej 100 % z priemerného hodinového zárobku zamestnanca.
Ak sa sviatok zruší ako deň pracovného pokoja, ako sa to stalo teraz so 17. novembrom, zo zákona vymizne aj príplatok.
Koľko zamestnanci reálne stratia?
V roku 2025 je minimálna mzda 816 eur mesačne. Hodinová minimálna mzda pre zamestnanca v 1. stupni náročnosti práce pri 40-hodinovom pracovnom týždni predstavuje 4,690 €.
Ak teda zamestnanec s minimálnou mzdou odpracoval počas sviatku 8 hodín, v minulosti dostal navyše približne 37,5 € ako príplatok. Po zrušení sviatku ako dňa pracovného pokoja už nič navyše nedostane – len svoj bežný plat.
Nie je to prvýkrát. Zmena nastala už v januári
Zmena, ktorá by mala platiť pre 17. november, nie je úplnou novinkou. Už od januára 2024 nie je dňom pracovného pokoja ani 1. september – Deň Ústavy SR. Hoci sviatok zostal v kalendári, zo zákona o pracovnom pokoji bol vyškrtnutý. To znamená, že ak zamestnanci v tento deň pracovali, príplatok za prácu vo sviatok im nenáležal.
To, čo sa deje so 17. novembrom, tak už má svoj precedens. V oboch prípadoch sa zmeny odohrali bez širšej spoločenskej diskusie, no s priamym dopadom na príjmy zamestnancov.
KOZ: Rušením sviatkov štát šetrí, zamestnanci prerobia
Konfederácia odborových zväzov (KOZ) na zmenu zareagovala kriticky. Zrušením sviatkov sa odstráni aj príplatok za prácu v tieto dni. Zamestnanci budú tak na Slovensku pracovať za štandardnú priemernú mzdu, pričom dôjde k poklesu ich príjmu. Uviedla to Konfederácia odborových zväzov (KOZ) na sociálnej sieti.
Menej sviatkov bude podľa odborárov znamenať väčší počet odpracovaných hodín, avšak celé opatrenie bude na úkor pracujúcich. „Ekonomický model Slovenska je stále postavený na nízkych mzdách a vysokom počte odpracovaných hodín. Stále prevláda mylná predstava, že čím viac hodín odpracujeme, tým sme produktívnejší,“ spresnila KOZ.
Slovensko je podľa nej krajina dlhých pracovných zmien a nízkych miezd. V noci totiž pracuje až 11,2 % osôb. Z celkovej populácie zamestnaných ľudí pracuje v sobotu 15,8 %, v nedeľu 12,2 % a na zmeny 23,3 % zamestnancov. Slováci odpracujú týždenne v priemere 39,6 hodiny, pričom priemer EÚ je 37,1 hodiny.
Odborári zhodnotili, že v porovnaní s inými európskymi krajinami stále zaostávame v produktivite aj vo výške priemerných miezd, čo znamená, že mnohí ľudia sú nútení pracovať dlhšie a často aj v neštandardných časoch. Tento stav je podľa nich dlhodobo neudržateľný a ohrozuje zdravie aj kvalitu života zamestnancov. Namiesto zvyšovania pracovného zaťaženia by sa mal štát sústrediť na udržateľné riešenia, ktoré zlepšia pracovné podmienky, produktivitu a konkurencieschopnosť krajiny.
„Slovensko by sa malo inšpirovať krajinami, ktoré dokázali zvyšovať mzdy bez zvyšovania počtu odpracovaných hodín. Investícia do vzdelávania, školení zamestnancov a modernizácie pracovných postupov má oveľa väčší potenciál ako rušenie sviatkov a znižovanie možností na oddych,“ dodala KOZ.
Koľko máme sviatkov?
Slovensko patrí medzi krajiny s relatívne vysokým počtom sviatočných dní. Celkovo máme 14 dní pracovného pokoja, pričom niektoré z nich sú zároveň štátnymi sviatkami. Okrem toho si každoročne pripomíname aj množstvo pamätných dní, ktoré však nie sú dňami pracovného pokoja, no nesú v sebe symbolickú hodnotu a často sú pripomínané rôznymi podujatiami.
Podľa zákona č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch má Slovenská republika:
- 6 štátnych sviatkov, z ktorých štyri sú zároveň dňami pracovného pokoja. Výnimkou sú 28. október a 1. september – tieto dva štátne sviatky nie sú automaticky dňami pracovného pokoja.
- 14 dní pracovného pokoja (vrátane viacerých náboženských sviatkov, štátnych sviatkov a sviatkov viažucich sa na modernú históriu, ako napríklad Deň víťazstva nad fašizmom alebo Sviatok práce).
- 23 pamätných dní, ktoré reflektujú historické udalosti, osobnosti alebo hodnoty (napr. Deň zápasu za ľudské práva, Deň samizdatu, Deň obetí holokaustu, Deň Matice slovenskej a ďalšie).
Zaujímavosťou je, že 1. máj figuruje v zákone dvakrát – ako deň pracovného pokoja (Sviatok práce) a zároveň ako pamätný deň (Deň pristúpenia Slovenskej republiky k Európskej únii). Rovnako tak aj 5. júl – ide o štátny sviatok (sviatok sv. Cyrila a Metoda) a zároveň o pamätný deň Slovákov žijúcich v zahraničí.
Ďalším pozoruhodným momentom bola výnimočná úprava v roku 2018, keď bol 30. október (výročie Deklarácie slovenského národa) výnimočne vyhlásený za štátny sviatok. Inak je vedený ako pamätný deň.
Čo to znamená pre pracujúcich?
Väčšina sviatkov znamená voľno v zamestnaní a obmedzený režim služieb či predajní. Dni pracovného pokoja majú podľa zákona prednosť pred bežným pracovným režimom – zamestnávateľ smie nariadiť prácu len vo výnimočných prípadoch. Pre zamestnancov to znamená nárok na mzdové zvýhodnenie alebo náhradné voľno.
Zákon takto odráža nielen dôležité historické momenty a duchovné tradície, ale aj hodnoty, ktoré si Slovensko ako štát váži a chce si ich každoročne pripomínať.