1. Nemocenské
Nemocenské je dávka sociálneho zabezpečenia, na ktorú má nárok poistenec, ktorý je pre chorobu, chorobu z povolania, úraz, pracovný úraz alebo nariadené karanténne opatrenie/izoláciu uznaný za dočasne práceneschopného. Dávku vypláca Sociálna poisťovňa po splnení zákonom stanovených podmienok.
Nárok na nemocenské má:
- zamestnanec,
- povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO),
- dobrovoľne nemocensky poistená osoba (DNPO) a
- fyzická osoba, ktorej vznikla dočasná pracovná neschopnosť po zániku nemocenského poistenia v ochrannej lehote (pozri Ochranná lehota).
Výška nemocenského
- Nemocenské sa určuje z denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (PDVZ). Pri výpočte dávky sa určí rozhodujúce obdobie, t. j. obdobie, príjem z ktorého sa použije pri výpočte dávky (spravidla kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky).
- Výška nemocenského pri zamestnancovi predstavuje 55 % DVZ alebo PDVZ. Od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti (od 1. do 10. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti má zamestnanec nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa). Nemocenské v ostatných prípadoch, tzn. (SZČO, DNPO, fyzická osoba v ochrannej lehote a zamestnanec, ktorému zanikne pracovný pomer počas prvých desiatich dní dočasnej pracovnej neschopnosti), je od 1. do 3. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti vo výške 25 % DVZ alebo PDVZ a od 4. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 55 % DVZ alebo PDVZ.
- Nemocenské sa zníži na polovicu, ak sa poistenec stal dočasne práceneschopný v dôsledku stavu, ktorý si privodil sám požitím alkoholu alebo v dôsledku zneužitia iných návykových látok.
- Nemocenské sa vypláca za kalendárne dni.
Dávka sa nevypláca:
- odo dňa každého porušenia liečebného režimu určeného lekárom do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac v rozsahu 30 dní od každého dňa, v ktorom bol porušený liečebný režim,
- v období vyplácania materského.
Nárok vzniká zamestnancovi
- od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti,
- pri zániku nemocenského poistenia počas prvých 10 dní dočasnej pracovnej neschopnosti odo dňa nasledujúceho po dni zániku nemocenského poistenia,
- v ochrannej lehote od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti,
- povinne nemocensky poistenej SZČO – od 1. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti,
- dobrovoľne nemocensky poistenej osobe – od 1. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti.

Podmienky
Nárok na nemocenské vám vznikne vtedy, ak ku dňu vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti spĺňate tieto podmienky:
- máte lekárom potvrdenú dočasnú pracovnú neschopnosť,
- ste nemocensky poistený ku dňu vzniku dôvodu na poskytovanie nemocenského alebo vám plynie ochranná lehota po skončení poistenia,
ak ste zamestnancom:
- nemáte príjem za vykonanú prácu, ktorý sa považuje za vymeriavací základ vyplatený za obdobie dočasnej pracovnej neschopnosti (rozhoduje, za aké obdobie je príjem vyplatený a či ide o príjem za vykonanú prácu),
- zaplatenie poistného na nemocenské poistenie zamestnávateľom sa nesleduje,
ak ste SZČO:
- máte zaplatené poistné na nemocenské poistenie včas a v správnej výške
- ak ste dobrovoľne nemocensky poistená osoba (DNPO)
- máte zaplatené poistné na nemocenské poistenie včas a v správnej výške,
- v posledných dvoch rokoch pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti ste boli nemocensky poistený aspoň 270 dní (na tieto účely sa vám okrem aktuálneho dobrovoľného nemocenského poistenia započíta aj akékoľvek iné ukončené nemocenské poistenie) a
- dodržiavate liečebný režim.
Pozor, ak si nárok na nemocenské uplatňujete z viacerých nemocenských poistení, uvedené podmienky musíte splniť pri každom z nich.
Kedy zaniká nárok
- Nárok na nemocenské zaniká ukončením dočasnej PN najneskôr uplynutím 52 týždňov od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti, t. j. uplynutím podporného obdobia,
- do podporného obdobia sa započítavajú aj predchádzajúce obdobia dočasnej pracovnej neschopnosti, ak patria do obdobia 52 týždňov pred jej vznikom,
- ak nemocenské poistenie trvalo aspoň 26 týždňov od skončenia poslednej dočasnej pracovnej neschopnosti a poistencovi počas týchto 26 týždňov nevznikla dočasná pracovná neschopnosť, predchádzajúce obdobia dočasnej pracovnej neschopnosti sa do podporného obdobia nezapočítavajú,
- dňom právoplatnosti rozhodnutia súdu, podľa ktorého bol poistenec právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, v ktorého dôsledku sa stal dočasne práceneschopným,
- dňom smrti poistenca.

2. Ošetrovné
Ošetrovné sa poskytuje poistencovi počas osobného a celodenného ošetrovania osoby alebo osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa do dovŕšenia jedenásteho roku veku, alebo do dovŕšenia osemnásteho roku veku, ak ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom.
Výška dávky
- Ošetrovné sa určuje z denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (PDVZ). Pri výpočte dávky sa určí rozhodujúce obdobie, t. j. obdobie, príjem z ktorého sa použije pri výpočte dávky (spravidla kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky).
- Výška ošetrovného predstavuje 55 % denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (PDVZ) alebo úhrnu DVZ/PDVZ.
Kto môže byť ošetrovanou osobou?
- Na účely získania dávky môžete ošetrovať:
- chorého príbuzného v priamom rade (rodič – dieťa, starý rodič – vnúča, prastarý rodič – pravnúča),
- choré dieťa, ktoré nie je vaším príbuzným v priamom rade (napr. dieťa osvojené alebo zverené do starostlivosti na základe rozhodnutia príslušného orgánu, prípadne vlastné alebo osvojené dieťa manžela/manželky),
- chorého súrodenca,
- chorého manžela (manželku) alebo
- chorého rodiča manžela (manželky).
Ku vzniku nároku na ošetrovné budete potrebovať potvrdenie príslušného lekára o tom, že zdravotný stav ošetrovanej osoby:
- nevyhnutne vyžaduje ošetrovanie inou fyzickou osobou (ďalej len „krátkodobé ošetrovné“) alebo
- vyžaduje ošetrovanie inou fyzickou osobou z dôvodu potreby poskytovania osobnej starostlivosti v prirodzenom prostredí osoby (ďalej len „dlhodobé ošetrovné“).
Krátkodobé ošetrovné sa v zákonom stanovených prípadoch poskytuje aj z dôvodu osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa do dovŕšenia jedenásteho roku veku alebo do dovŕšenia osemnásteho roku veku, ak ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom.
Na účely preukázania dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu dieťaťa je potrebný posudok príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny o dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave alebo rozhodnutie o ťažkom zdravotnom postihnutí dieťaťa. Ak takýto posudok/rozhodnutie nemáte, o posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu môžete požiadať Sociálnu poisťovňu.
Nárok na ošetrovné
- Nárok na ošetrovné (krátkodobé aj dlhodobé) má:
- zamestnanec,
- povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO),
- dobrovoľne nemocensky poistená osoba (DNPO),
- fyzická osoba, ktorej vznikla potreba osobného a celodenného ošetrovania alebo osobnej a celodennej starostlivosti po zániku nemocenského poistenia v ochrannej lehote
Podmienky
- Nárok na ošetrovné vám vznikne, ak splníte tieto podmienky:
- osobne a celodenne sa staráte o chorého člena rodiny,
- osobne a celodenne sa staráte o dieťa do dovŕšenia jedenásteho roku veku, alebo do dovŕšenia osemnásteho roku veku, ak ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, ak
- dieťaťu bolo nariadené karanténne opatrenie alebo izolácia,
- predškolské zariadenie alebo zariadenie sociálnych služieb, v ktorých sa dieťaťu poskytuje starostlivosť, alebo škola, ktorú dieťa navštevuje, boli rozhodnutím príslušných orgánov uzavreté alebo v nich bolo nariadené karanténne opatrenie, alebo
- fyzická osoba, ktorá sa o dieťa stará, ochorela, bolo jej nariadené karanténne opatrenie, izolácia alebo bola prijatá do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia, a preto sa nemôže o dieťa starať,
- ste nemocensky poistený alebo vám plynie ochranná lehota po skončení poistenia,
ak ste zamestnancom:
- nemáte príjem za vykonanú prácu, ktorý sa považuje za vymeriavací základ vyplatený za obdobie poskytovania ošetrovného (rozhoduje, za aké obdobie je príjem vyplatený a či ide o príjem za vykonanú prácu),
- zaplatenie poistného na nemocenské poistenie zamestnávateľom sa nesleduje,
ak ste SZČO:
- máte zaplatené poistné na nemocenské poistenie včas a v správnej výške (pozri Podmienka zaplatenia poistného na nemocenské poistenie),
ak ste DNPO:
- máte zaplatené poistné na nemocenské poistenie včas a v správnej výške.
- v posledných dvoch rokoch pred vznikom potreby osobného a celodenného ošetrovania alebo osobnej a celodennej starostlivosti ste boli nemocensky poistený aspoň 270 dní (na tieto účely sa vám okrem aktuálneho dobrovoľného nemocenského poistenia započíta aj akékoľvek iné ukončené nemocenské poistenie).
Do 270 dní nemocenského poistenia sa nezapočítava obdobie nemocenského poistenia zamestnanca, počas ktorého zamestnanec nemal vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie z dôvodu, že nedosahoval príjem; s výnimkou období, v ktorých zamestnanec nemal vymeriavací základ z dôvodu, že mal vylúčenú povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie (napr. z dôvodu trvania dočasnej pracovnej neschopnosti).
Ak si nárok na ošetrovné uplatňujete z viacerých nemocenských poistení, uvedené podmienky musíte splniť pri každom z nich.
Ako sa vypláca
- Ošetrovné (krátkodobé aj dlhodobé) sa vypláca za kalendárne dni.
- Ošetrovné (krátkodobé aj dlhodobé) sa vyplatí za to isté obdobie osobného a celodenného ošetrovania jednej alebo viac fyzických osôb/osobnej a celodennej starostlivosti o jedno alebo viac detí len raz a len jednému poistencovi (v jednom období má nárok na výplatu ošetrovného iba jeden poistenec).
- Krátkodobé ošetrovné sa vyplatí v tom istom prípade potreby ošetrovania/starostlivosti len raz a len jednému poistencovi (nie je možné vystriedanie poistencov v tom istom prípade potreby ošetrovania).
- Dlhodobé ošetrovné sa za obdobie 12 mesiacov od vzniku prvého nároku na výplatu tohto ošetrovného v tomto období vyplatí v úhrne všetkým poistencom najviac za 90 dní (je možné vystriedanie poistencov v tom istom prípade ošetrovania).
Poistenec nemá nárok na výplatu ošetrovného (krátkodobého aj dlhodobého) za dni, počas ktorých:
- sa mu vypláca náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca,
- má nárok na výplatu nemocenského,
- má nárok na výplatu materského.
Poistenec nemá nárok na výplatu dlhodobého ošetrovného v období poskytovania krátkodobého ošetrovného.

3. Vyrovnávacia dávka
Vyrovnávacia dávka sa poskytuje iba tehotnej zamestnankyni alebo zamestnankyni počas materstva do konca deviateho mesiaca po pôrode, ktorá musela byť z dôvodu tehotenstva alebo materstva preradená na inú prácu.
Nárok na vyrovnávaciu dávku má zamestnankyňa preradená na inú prácu:
- počas tehotenstva, pretože práca, ktorú predtým vykonávala, je podľa všeobecne záväzného predpisu zakázaná tehotným ženám alebo podľa lekárskeho posudku ohrozuje tehotenstvo,
- do konca deviateho mesiaca po pôrode, pretože práca, ktorú predtým vykonávala, je podľa všeobecne záväzného predpisu zakázaná matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode alebo podľa lekárskeho posudku ohrozuje jej zdravie alebo materstvo,
- ak pri práci, na ktorú bola preradená, dosahuje bez svojho zavinenia nižší príjem ako pri práci, ktorú vykonávala pred preradením.
Určuje sa z mesačného vymeriavacieho základu (MZV). Pri výpočte dávky sa určí rozhodujúce obdobie, t. j. obdobie, príjem z ktorého sa použije pri výpočte dávky (spravidla kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky). Výška vyrovnávacej dávky predstavuje:
- 55 % z rozdielu medzi MVZ a vymeriavacím základom, z ktorého zamestnankyňa platí poistné na nemocenské poistenie v jednotlivých kalendárnych mesiacoch po preradení na inú prácu,
- 55 % z rozdielu medzi pomernou časťou MVZ a vymeriavacím základom, z ktorého zamestnankyňa platí poistné na nemocenské poistenie v jednotlivých kalendárnych mesiacoch po preradení na inú prácu, ak zamestnankyňa v kalendárnom mesiaci, za ktorý má nárok na vyrovnávaciu dávku, nevykonávala prácu počas celého kalendárneho mesiaca (napr. bola časť mesiaca práceneschopná).
- Vyrovnávacia dávka sa poskytuje za kalendárny mesiac, a to aj vtedy, ak bola zamestnankyňa preradená na inú prácu alebo sa preradenie skončilo počas kalendárneho mesiaca. Nárok vzniká odo dňa preradenia na inú prácu. Zaniká dňom skončenia preradenia na inú prácu,
- nástupom na materskú dovolenku,
- uplynutím deviateho mesiaca po pôrode,
- dňom smrti dieťaťa,
- dňom smrti zamestnankyne.
Potrebu preradenia na inú prácu v súvislosti s poskytovaním vyrovnávacej dávky v sporných prípadoch vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia
Ako požiadať o dávku
Žiadosť vystaví váš lekár (gynekológ) pri zistení potreby preradenia na inú prácu. Lekár na tlačive žiadosti potvrdí dátum pôrodu (očakávaný alebo skutočný) a dôvod preradenia na inú prácu. Pozor, ak ošetrujúci lekár uzná potrebu preradenia na inú prácu z viacerých nemocenských poistení, pre každé poistenie vám vystaví osobitnú žiadosť. Následne vyplňte a podpíšte vyhlásenie zamestnankyne na druhej strane žiadosti. Predložte ju zamestnávateľovi, ten vám ju potvrdí a potom ju doručte do Sociálnej poisťovne.
Zdroj: Sociálna poisťovňa