Odvody aj z príjmov počas PN či materskej
Kľúčovou novinkou je zrušenie výnimky, ktorá dnes umožňuje neplatiť poistné z príjmov vyplatených počas obdobia, keď má zamestnanec odvodovú úľavu – napríklad počas dočasnej práceneschopnosti, materskej alebo ošetrovania člena rodiny.
- Po novom sa bude poistné platiť aj z doplatkov mzdy či odmien, ktoré síce vznikli za prácu pred nástupom na PN či materskú, ale zamestnávateľ ich vyplatí až v tomto období.
- Cieľom je, aby sa odvody platili zo všetkých príjmov súvisiacich s výkonom práce, bez ohľadu na dátum ich výplaty.
Plný maximálny vymeriavací základ
Zmení sa aj pravidlo pre maximálny vymeriavací základ. V súčasnosti sa strop, z ktorého sa počítajú odvody, alikvotne znižuje, ak zamestnanec neodpracuje celý mesiac. Od roku 2026 sa bude uplatňovať plný mesačný strop, a to bez ohľadu na počet dní, keď mal zamestnanec odvodovú výnimku.
- V praxi to znamená, že aj pri kratšom odpracovanom mesiaci môže byť základ pre výpočet odvodov rovnako vysoký, ako keby zamestnanec pracoval celý mesiac.
Vyššie náklady pre firmy
Podľa odhadov ministerstva financií sa zmena dotkne približne 11 400 zamestnávateľov v súkromnom sektore. Spolu zaplatia na odvodoch o 18,3 milióna eur ročne viac, čo predstavuje priemerne približne 1 600 eur na firmu. Vyššie odvody pôjdu na nemocenské, dôchodkové, garančné poistenie, poistenie v nezamestnanosti a do rezervného fondu solidarity.
Rezort argumentuje, že návrh zjednotí systém sociálneho poistenia s pravidlami zdaňovania príjmu zo závislej činnosti. „Nie je logické, aby sa z príjmov, ktoré majú pôvod v práci zamestnanca, ale sú vyplatené počas PN alebo materskej, neplatilo poistné,“ uvádza sa v dôvodovej správe. Naďalej však platí, že ak zamestnanec počas PN či materskej nemá žiadny príjem, poistné platiť nebude – vymeriavací základ jednoducho nevznikne.
Štát už nebude platiť odvody za pracujúcich rodičov
Zmeny pocítia aj rodičia. Dnes štát platí sociálne odvody vo výške 60 percent priemernej mzdy za každého rodiča, ktorý je na materskej alebo rodičovskej dovolenke. Po novom však štát nebude platiť poistné za tých rodičov, ktorí počas starostlivosti o dieťa pracujú alebo podnikajú.
- Rodič, ktorý si zarába, si bude odvody odvádzať z reálneho príjmu a budovať si tak vyšší dôchodkový základ.
- Ak rodič príjem nemá, štát zaňho poistné naďalej uhradí v doterajšej výške.
Skorší vznik povinného poistenia pre SZČO
Novela zasiahne aj samostatne zárobkovo činné osoby.
- Prerušenie poistenia – napríklad z dôvodu pozastavenia živnosti či čerpania rodičovského príspevku – už nebude znamenať dlhší odklad. Povinné nemocenské a dôchodkové poistenie vznikne hneď nasledujúci deň po skončení prerušenia.
- Skráti sa aj lehota na vznik poistenia po začatí podnikania. SZČO bude povinne poistená už od prvého dňa šiesteho kalendárneho mesiaca, odkedy má oprávnenie na podnikanie, čo je skôr ako dnes.
Tento krok má priamy dôsledok: ak má SZČO nárok na predčasný starobný dôchodok, o nárok príde odo dňa, keď vznikne povinné dôchodkové poistenie – najskôr od 1. júla 2026.
Viac informácií pre zamestnávateľov
Sociálna poisťovňa bude po novom poskytovať firmám viac údajov o ich zamestnancoch – napríklad o trvaní nároku na materské či o obdobiach osobného ošetrovania. Cieľom je zjednodušiť prihlasovanie a odhlasovanie zamestnancov z jednotlivých druhov poistenia a znížiť administratívnu záťaž.
Kedy zmeny pocítime
Novela má nadobudnúť účinnosť od začiatku roka 2026, pričom prvé dosahy na daň z príjmov právnických osôb sa očakávajú v roku 2027. Časť opatrení, najmä skorší vznik povinného poistenia SZČO, sa bude uplatňovať od júla 2026.
