Popri pozitívach sa však objavili aj špekulácie a podozrenia zo zneužívania systému. „Sociálne podniky majú ušľachtilý cieľ. No nemôžu sa stať nástrojom na obchádzanie verejných súťaží či krytie biznisov,“ zdôraznil Tomáš na tlačovej konferencii.
Minister Tomáš tvrdí, že ide o najväčšie sprísnenie pravidiel od vzniku sociálnych podnikov v roku 2018. „Na jednej strane ich nesmieme zadusiť, lebo dávajú prácu tisíckam ľudí. Na druhej strane už nemôžeme dovoliť, aby ich niekto zneužíval na kšefty,“ uzavrel.
Opozícia zatiaľ reaguje skepticky a vyčíta vláde, že chce meniť systém „nasilu“. Ministerstvo práce však nevylučuje ani prijatie novely v skrátenom legislatívnom konaní.
Opozícia kritizuje, minister vracia útoky
Najostrejšie sa do vládnych plánov pustila SaS. Jej poslanci Martina Bajo Holečková a Vladimír Ledecký hovorili o „skrytom biznise Hlasu“. Tomáš to odmietol a pripomenul, že väčšina sociálnych podnikov vznikla práve za vlády, keď bol Ledecký predsedom parlamentného sociálneho výboru. „Vtedy rástli ako huby po daždi. Ak niekto chcel špekulovať, bolo to práve v tom období,“ vyhlásil.
Minister zároveň pripomenul, že firma AMG Security, ktorú opozícia označila za spornú, získala štatút registrovaného sociálneho podniku ešte v roku 2021 – počas ministrovania Milana Krajniaka (vtedy nominanta Sme rodina).
Deväť zásadných zmien
Ministerstvo práce pripravilo balík opatrení, ktorý má podľa Tomáša zabrániť zneužívaniu systému, no zároveň zachovať podporu pre tých, ktorí ju naozaj potrebujú. Zmeny majú vstúpiť do legislatívneho procesu už v najbližších týždňoch.
1. Plnenie integračnej úlohy
Integračné podniky majú ľudí pripraviť na otvorený trh práce. Ak si túto povinnosť nesplnia, budú musieť vrátiť časť príspevku a pri opakovanom porušení prídu o štatút sociálneho podniku. Zásadnou zmenou je aj prísnejší dohľad nad tým, kedy sociálny podnik môže čerpať vyrovnávací príspevok od štátu. Ak integračný podnik nesplní svoju základnú úlohu – teda nepripraví znevýhodneného zamestnanca na otvorený trh práce alebo ho nezamestná u seba bez nároku na príspevok – musí vrátiť celý vyplatený príspevok.
Pri opakovanom porušení tejto povinnosti hrozí podniku dokonca odobratie štatútu sociálneho podniku. Ide o opatrenie, ktoré má zabrániť zneužívaniu štátnej podpory a zároveň zachovať pôvodný cieľ sociálnych podnikov – pomáhať ľuďom, ktorí by si prácu inde len ťažko našli.
2. Jednorazový príspevok na zamestnanca
Vyrovnávací príspevok (50 – 75 % ceny práce) bude možné čerpať na konkrétneho zamestnanca len raz. Ak odíde a neskôr sa vráti, podnik už nebude môcť získať ďalšiu podporu.
3. Povinná prestávka medzi zamestnaniami
Ak zamestnanec odíde do iného sociálneho podniku, nový zamestnávateľ môže na neho žiadať príspevok až po uplynutí šesťmesačnej prestávky.
4. Zákaz súbehu zamestnaní
Nebude možné, aby človek súčasne pracoval v sociálnom podniku a zároveň bol v riadnom pracovnom pomere mimo neho.
5. Rýchlejšie naplnenie kvóty
Nové sociálne podniky budú musieť do troch mesiacov od vzniku zamestnať minimálne 30 % znevýhodnených pracovníkov. Doteraz mali na to rok.
6. Skrátenie lehoty na využitie zisku
Zisk z činnosti bude musieť podnik použiť na integráciu zamestnancov najneskôr do dvoch rokov (doteraz päť). Ak to neurobí, zisk prepadne v prospech štátu.
7. Obmedzenie subdodávateľov
Sociálne podniky budú môcť zabezpečiť subdodávateľmi len 20 – 30 % zákazky. Podľa ministra to zabráni tomu, aby podnik len „prekryl“ komerčný subjekt a fakticky sám nič nevykonával.
8. Otázka DPH
Ministerstvo práce bude rokovať s rezortom financií. V hre sú dve alternatívy: buď zákonom určiť, že sociálne podniky súťažia za ceny bez DPH, alebo zvýšiť ich zníženú sadzbu z 5 % na 19 %.
9. Prísnejšie posudzovanie zdravotne znevýhodnených
V prípade ťažko zdravotne postihnutých bude potrebné lekárske posúdenie schopností pre konkrétne pracovné miesto a tiež posúdenie, či zamestnanec potrebuje asistenta.
