Slovenská sporiteľňa varuje pred aktuálnou vlnou podvodov a pripomína, že jej pracovníci nikdy nežiadajú klientov o prevody, výbery hotovosti ani zdieľanie prihlasovacích údajov.
Falošný bankár je späť. Sofistikovanejší a nebezpečnejší ako predtým. „Vyzeralo to tak, že podvodníci už vzdali tento typ podvodu. Ale vrátili sa k nemu a snažia sa z ľudí vylákať ich úspory. Rádovo ide o tisícky eur, o ktoré takýmto spôsobom pripravia dôverčivých ľudí. Zatiaľ najvyššia suma bola 9000 eur,“ upozorňuje Ján Adamovský, šéf bezpečnosti Slovenskej sporiteľne.
Skutočné mená
Podvodníci kontaktujú ľudí z neznámych telefónnych čísel, pričom sa predstavujú ako pracovníci banky. V niektorých prípadoch zneužívajú aj skutočné mená zamestnancov Slovenskej sporiteľne. „Zachytili sme zneužitie mena dvoch našich kolegov,“ vysvetľuje Ján Adamovský, šéf bezpečnosti Slovenskej sporiteľne. Aby podporili naliehavosť situácie, v názve funkcie či pracovného zaradenia v banke používajú slovo bezpečnosť. „Buď sa predstavujú ako bezpečnostní technici či pracovníci klientskej bezpečnosti,“ dodáva Ján Adamovský.
Podvodník presviedča v telefóne svoju obeť, že bola zneužitá jej identita a vydaná kreditná karta. Najčastejšie sa snaží podvedeného presvedčiť, aby poslal peniaze na takzvaný bezpečný či zrkadlový účet. To sú buď účty podvodníka alebo iného oklamaného klienta. Prípadne, nech si vyberie peniaze z bankomatu a odovzdá podvodníkovi osobne. „Jedným zo spôsobov je aj navigovanie klienta na falošného Georgea, kde už sú pripravené falošné zmluvy na podpis. Ak odmietajú vyplniť svoje údaje, vyhrážajú sa im, že ich nahlásia na políciu,“ konštatuje Ján Adamovský.
Na čo sa banka v telefóne nepýta
Pracovníci banky podľa neho nikdy nežiadajú od klientov, aby robili prevody, vyberali si peniaze z bankomatu či poskytovali citlivé dáta, ako napríklad prihlasovacie údaje do Georgea.
Podvodníci neustále prichádzajú s novými podvodmi alebo „vylepšeniami“ pôvodne úspešných. Preto aj rastie suma podvodov. Ide o zachránené peniaze, ale aj úspešne zrealizované podvody. „Kým vlani to bolo v hodnote 13 miliónov za celý rok, tento rok je to 14 miliónov eur za trištvrte roka (ku koncu septembra),“ hovorí Ján Adamovský.
Najväčšiu škodu robia podľa neho stále investičné podvody, hneď za nimi nasledujú WhatsApp podvody a síce Fake family podvody, známe aj ako “Ahoj mami”.
