Novela zákona o dani z finančných transakcií totiž neprináša len čiastočnú abolíciu. Jej cieľom je aj „upratať“ nejasnosti, ktoré vznikli pri narýchlo prijatom pôvodnom znení zákona. Tieto zmeny sa dotýkajú zahraničných firiem, definície stálej prevádzkarne a spresňujú zoznamy tých, ktorí sú z platenia úplne vylúčení.
Najčastejšie otázky. Čo to pre mňa znamená v praxi?
Pre väčšinu podnikateľov je najdôležitejšia otázka, či im z novely vyplývajú nové byrokratické povinnosti. Odpoveď je, našťastie, upokojujúca.
Otázka: Som živnostník (FO) a od 1. 1. 2026 už nebudem platiť transakčnú daň. Musím Finančnej správe posielať nejaké oznámenie, čestné vyhlásenie alebo špeciálne daňové priznanie?
Odpoveď: Nie, absolútne nič. Najväčšou výhodou zrušenia tejto povinnosti pre fyzické osoby je, že im nevzniká žiadna nová administratívna záťaž. Celý systém tejto dane bol od začiatku nastavený tak, že daňovníkom je síce podnikateľ, ale platiteľom dane (teda subjektom, ktorý daň reálne vypočíta, zrazí a odvedie štátu) je banka.
„Zo zrušenia transakčnej dane živnostníkom nevzniknú žiadne riziká a nezmení sa ani ich administratívna záťaž vo vzťahu k Finančnej správe, pretože výkazníctvo transakčnej dane je v kompetencii bánk, nie podnikateľských subjektov,“ vysvetľuje Miriam Bellušová zo Slovenského živnostenského zväzu.
Živnostník teda nemusí nikam nič hlásiť. Banky jednoducho od 1. januára 2026 prestanú daň z transakcií fyzických osôb-podnikateľov strhávať.
Otázka: Čo sa stane s daňou, ktorú mi banka strhla v decembri 2025? Novela už bude schválená, vrátia mi ju?
Odpoveď: Nie. Novela nadobúda účinnosť až 1. januára 2026. To znamená, že za všetky zdaňovacie obdobia pred týmto dátumom (teda celý rok 2025) platil pôvodný zákon. V novele sa priamo uvádza, že banky majú povinnosť odviesť transakčnú daň aj za fyzické osoby podnikateľov za zdaňovacie obdobia predchádzajúce účinnosti novely. Daň za december 2025 bude teda štandardne odvedená, aj keď sa tak stane už v roku 2026.
Otázka: Mám malú s.r.o. (právnickú osobu). Mňa sa oslobodenie netýka. Zmení sa pre mňa niečo v administratíve?
Odpoveď: Nie. Pre právnické osoby sa nemení nič – ani finančne, ani administratívne. Daň budú platiť naďalej presne tak, ako doteraz, a jej správu bude naďalej vykonávať banka.
Spresnenie definícií
Najväčšie technické zmeny sa týkajú medzinárodného kontextu. Prvotné znenie zákona bolo nejasné v tom, ako pristupovať k zahraničným subjektom, ktoré majú na Slovensku ekonomické aktivity, ale nie nevyhnutne fyzickú prítomnosť.
1. Stála prevádzkareň a daňová povinnosť
Novela prináša kľúčové doplnenie definície stálej prevádzkarne. Tento pojem je alfou a omegou medzinárodného zdaňovania. Určuje, či má zahraničný daňovník povinnosť platiť dane v štáte, kde vykonáva činnosť (v tomto prípade na Slovensku).
„Napríklad sa doplnila definícia stálej prevádzkarne, čo má odstrániť nejasnosti pri posudzovaní toho, či má platiť transakčnú daň zahraničný daňovník, ktorý pôsobí na území Slovenska,“ vysvetľuje daňová expertka Jitka Božeková.
Spolu s týmto spresnením novela zavádza aj jasné rozdelenie daňovníkov na tých s obmedzenou a neobmedzenou daňovou povinnosťou.
Zjednodušene:
- Neobmedzená povinnosť: týka sa slovenských rezidentov (firmy so sídlom na Slovensku).
- Obmedzená povinnosť: týka sa nerezidentov (zahraničné firmy), ktorým vzniká povinnosť len z transakcií spojených s ich činnosťou na území SR, zvyčajne prostredníctvom stálej prevádzkarne.
2. Nové pravidlo „16 dní“ pre e-shopy a on-line služby
Najciteľnejšou zmenou je úprava časovej podmienky pre vznik daňovej povinnosti. Táto zmena sa priamo dotýka poskytovania služieb informačnej spoločnosti, čo sú v praxi najmä e-shopy a on-line trhoviská. Pôvodný zákon bol v tejto definícii vágny. Novela teraz stanovuje presnú hranicu: na vznik daňovej povinnosti v súvislosti s transakčnou daňou musí daňovník vykonávať činnosť minimálne 16 dní, a to aj prerušovane.
Čo to znamená v praxi?
Prahová hodnota: limit je 15 dní. Ak zahraničný e-shop vykonáva činnosť (napr. predaj na slovenskej doméne) 15 dní v mesiaci alebo menej, daň platiť nemusí.
Spúšťač: sotva jeho činnosť dosiahne 16 dní v danom mesiaci, stáva sa daňovníkom a musí platiť daň zo všetkých relevantných transakcií.
„Aj prerušovane“: toto je kľúčové. Neznamená to 16 dní v kuse. Ak má e-shop aktívny predaj a spracúva objednávky napríklad každý piatok, sobotu, nedeľu a pondelok, tento limit (4×4 = 16) dosiahne veľmi rýchlo.
Prípadová štúdia: nemecký e-shop na doméne .sk
Predstavme si e-shop so sídlom v Berlíne, ktorý prevádzkuje webstránku s doménou .sk a cieli na slovenských zákazníkov.
Scenár A (Pred novelou:) zákon bol nejasný. E-shop mohol argumentovať, že keďže nemá na Slovensku kanceláriu ani zamestnancov, nevzniká mu tu stála prevádzkareň a daň platiť nebude.
Scenár B (Po novele): ak tento e-shop vykonáva aktívny predaj (prijíma a spracúva objednávky) na slovenskej doméne napríklad 20 dní v mesiaci, jednoznačne spĺňa podmienku 16 dní. Stáva sa daňovníkom transakčnej dane. Musí za každú finančnú transakciu spojenú s týmto predajom zaplatiť na Slovensku daň, aj keď fyzicky sídli v Nemecku.
Táto zdanlivo drobná zmena má teda zásadný význam pre „zrovnoprávnenie“ podmienok medzi domácimi a zahraničnými on-line predajcami.
Kto je ešte vylúčený?
Napokon, novela spresňuje zoznam subjektov, ktoré sú naviazané na rozpočet verejnej správy a sú z platenia tejto dane automaticky vylúčené. Dôvod je logický: išlo by o zbytočné prelievanie verejných financií z jedného štátneho vrecka do druhého.
Medzi subjekty vylúčené z platenia transakčnej dane patria:
- štátne inštitúcie a fondy: napríklad Sociálna poisťovňa.
- samospráva: obce, vyššie územné celky (VÚC), a ich rozpočtové a príspevkové organizácie.
- veda a kultúra: Slovenská akadémia vied (SAV) a jej verejné výskumné inštitúcie, Matica slovenská, Úrad pamäti národa.
- školstvo: školy a školské zariadenia.
- neziskový sektor: špecifikované neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby.
