Konsolidačné opatrenia ovplyvnili aj oblasť pracovného práva. Vláda totiž zavádza novú úpravu pre pojem závislá práca, ktorý sa nachádza v Zákonníku práce. Tento pojem určuje hranicu medzi zamestnaním a podnikaním, preto je dôležité, aby sme ho vedeli správne rozlíšiť.
Čítajte viac Keď sa práca, ktorú milujete, zmení na nočnú moru
Závislá práca
V súčasnosti platí, ako uvádzajú aj na portáli Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, že závislá práca je práca vykonávaná:
- vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca
- osobne zamestnancom pre zamestnávateľa
- podľa pokynov zamestnávateľa
- v mene zamestnávateľa
- v pracovnom čase určenom zamestnávateľom
Závislá práca sa môže vykonávať len v pracovnom pomere alebo v podobnom type pracovného vzťahu. Zákon však umožňuje výnimky len v ojedinelých prípadoch.
Pracovný pomer vzniká tým, že zamestnávateľ a zamestnanec podpíšu pracovnú zmluvu. Takáto práca sa nemôže vykonávať na základe iných zmlúv, napríklad ako živnosť alebo obchodná dohoda. Ak človek pracuje pod vedením zamestnávateľa, podľa jeho pokynov a v jeho mene, musí mať klasickú pracovnú zmluvu.
Zmeny od roku 2026
Od 1. januára 2026 nadobudnú platnosť nové pravidlá. Ako píšu aj na portáli Inšpektorátu práce Slovenskej republiky, z definície závislej práce sa odstraňuje pojem „v pracovnom čase určenom zamestnávateľom“. Hlavným dôvodom je to, že v súčasnosti množstvo ľudí pracuje na takzvaný home office, čiže pracuje z domu. Firma však aj naďalej bude sledovať, čo urobíte a akým spôsobom to spravíte.
Po novom, teda od roku 2026, sa bude závislá práca definovať ako práca:
- vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca
- osobne zamestnancom pre zamestnávateľa
- podľa pokynov zamestnávateľa
- v jeho mene
Tento krok nie je náhodný. Zákonník práce už teraz umožňuje, aby si zamestnanci mohli prácu časovo prispôsobiť. Existuje totiž viac druhov pracovného času, ktoré dávajú pracovníkom väčšiu voľnosť.
V Zákonníku práce totiž existuje takzvaný pružný čas. Pružný pracovný čas je spôsob, pri ktorom si zamestnanec môže časť pracovného dňa určiť sám. Zamestnávateľ ho môže zaviesť v kolektívnej zmluve alebo po dohode so zástupcami zamestnancov.
Čítajte viac Oplatí sa práca na živnosť? Zatiaľ môže priniesť vyšší príjem, ale aj nižší dôchodok
V rámci pružného pracovného času existujú tri dôležité pojmy:
- Základný pracovný čas: Obdobie, keď musí byť zamestnanec v práci bez ohľadu na okolnosti.
- Voliteľný pracovný čas: Čas, v ktorom si zamestnanec sám určí, kedy príde a odíde, ale musí odpracovať potrebný počet hodín.
- Prevádzkový čas: Celkový počet hodín, ktoré má zamestnanec za dané obdobie odpracovať.
Pružný pracovný čas sa dá nastaviť tak, aby platil na jeden deň, celý týždeň alebo aj na dlhšie obdobie. Pri tomto systéme však jedna pracovná zmena nemôže byť dlhšia ako 12 hodín.
Nie vždy sa však dá pružný čas uplatniť. Neplatí napríklad v dňoch, keď je zamestnanec na pracovnej ceste. Vtedy musí zamestnávateľ určiť pevný začiatok a koniec pracovnej zmeny.
