Nová legislatíva mení nielen definíciu SZČO a pravidlá vzniku povinného poistenia, ale predovšetkým skokovo zvyšuje minimálne a maximálne vymeriavacie základy pre odvody. Ide o komplexnú reformu, ktorá má zásadný dosah na každého, kto podniká, ale aj na vysokopríjmových zamestnancov a ich zamestnávateľov.
Najvýraznejšia zmena sa týka konca doterajších odvodových prázdnin a spôsobu, akým Sociálna poisťovňa posudzuje vznik povinného poistenia SZČO. Už nebude rozhodovať výška dosiahnutých príjmov za predchádzajúci rok, ale samotné oprávnenie na podnikanie alebo čestné vyhlásenie o výkone činnosti.
Pre nových alebo opätovne začínajúcich podnikateľov, u ktorých uplynulo viac ako 60 mesiacov od posledného zániku oprávnenia, vznikne povinné poistenie od prvého dňa šiesteho kalendárneho mesiaca po mesiaci, od ktorého sú oprávnení činnosť vykonávať. Podstatne horšie podmienky čakajú na tých, ktorí obnovujú činnosť po kratšom čase, teda do 60 mesiacov. Tým vznikne povinné poistenie hneď odo dňa, keď sú opäť oprávnení podnikať, alebo keď doručia čestné vyhlásenie. Táto úprava efektívne skracuje lehotu, počas ktorej SZČO neplatili odvody, a eliminuje možnosť vyhýbať sa platbám na základe nízkeho príjmu v prvom roku podnikania. Nové pravidlá tiež stanovujú, že povinné poistenie, sotva raz vznikne, trvá nepretržite až do zániku oprávnenia, čím rušia doterajší systém každoročného prehodnocovania k 1. júlu.
Novinkou je aj úprava definície SZČO. Po novom sa ňou stáva každá fyzická osoba nad 18 rokov, ktorá je oprávnená na výkon zárobkovej činnosti, bez ohľadu na to, či reálne dosiahla príjmy. Týka sa to aj takzvaných SZČO bez oprávnenia (napr. umelci či autori), pre ktorých sa zavádza nová povinnosť – oznámiť Sociálnej poisťovni do ôsmich dní vznik a zánik ich činnosti, na základe čestného vyhlásenia.
Ešte citeľnejšie dosahy pocítia podnikatelia na svojich peňaženkách vďaka skokovému nárastu minimálnych odvodov. Minimálny mesačný vymeriavací základ pre SZČO sa od januára 2026 zvyšuje z doterajších 50 % až na 60 % priemernej mesačnej mzdy spred dvoch rokov. V praxi to znamená, že minimálny vymeriavací základ vzrastie zo 715 eur na 914,40 eura. Z toho vyplývajúce minimálne mesačné poistné pre povinne poistenú SZČO vystúpi na 303,11 eura, čo predstavuje výrazné navýšenie.
Zároveň sa zavádza nový, diferencovaný spôsob určenia vymeriavacieho základu. Kým pre vysokopríjmové SZČO (s príjmom vyšším ako 50 % všeobecného vymeriavacieho základu, t. j. nad 9 144 eur v roku 2026) zostáva doterajší spôsob výpočtu, pre tie s nízkymi príjmami alebo pre začínajúcich podnikateľov (ktorým povinné poistenie vznikne po uplynutí šiestich mesiacov) sa stanovuje „osobitný“ vymeriavací základ, ktorý je nižší. Ten bude predstavovať 26 % priemernej mesačnej mzdy spred dvoch rokov, čo pre rok 2026 znamená sumu 396,24 eura a minimálne odvody 131,34 eura. Hoci toto nové pravidlo ponúka prechodne nižšiu odvodovú záťaž, stále ide o významné sprísnenie oproti predošlej možnosti neplatiť ich vôbec. Reforma sa neobmedzuje len na SZČO.
Výrazne stúpa aj maximálny vymeriavací základ pre všetkých, vrátane zamestnancov a zamestnávateľov. Maximálny mesačný vymeriavací základ sa zvýši z 15 730 eur na 16 764 eur. V dôsledku toho sa maximálne mesačné odvody pre vysokopríjmových zamestnancov zvýšia o 97,19 eura a pre zamestnávateľov, ktorí za nich odvody platia, stúpnu o 252,30 eura. Samotné SZČO platiace maximum pocítia nárast mesačných odvodov až o 342,77 eura. Tieto zmeny sú platné už od 1. januára 2026, pričom prvé platby v novej výške budú splatné do 9. februára 2026. Pre státisíce podnikateľov a zamestnancov s nadštandardnými príjmami tak nová legislatíva znamená výrazné navýšenie finančných nákladov.
