Jednotlivé krajiny Európskej únie však na sociálne výdavky míňajú veľmi rozdielne sumy. Zatiaľ čo niektoré štáty investujú do sociálnych dávok veľkú časť verejných financií, iné sú v tejto oblasti výrazne opatrnejšie. Rozdiely závisia od ekonomickej sily krajín, nastavenia sociálneho systému, ako aj politických priorít.
Čítajte viac Veľká zmena od januára, menia sa pravidlá PN. Vyplácať sa bude inak, týka sa to každého zamestnanca
Sociálne dávky naprieč Európou
Z posledných údajov Eurostatu sa v roku 2024 výdavky na sociálne zabezpečenie zvýšili vo všetkých krajinách Európskej únie. Celkovo išlo o nárast približne o 7 percent, vďaka čomu sa celkové sociálne výdavky v EÚ vyšplhali na takmer 5 biliónov eur. V priemere dnes členské štáty vynakladajú na sociálne dávky približne 27 percent svojho hrubého domáceho produktu, no rozdiely medzi krajinami sú výrazné.
Najviac míňajú na sociálne zabezpečenie Fínsko, Francúzsko a Rakúsko, kde tieto výdavky dosahujú približne 32 % HDP. Na opačnom konci rebríčka je Írsko, ktoré na sociálne dávky vynakladá len okolo 12 % HDP.
Podľa profesora Bernharda Ebbinghausa z University of Mannheim je dôvodom najmä mladšia populácia krajiny, a teda nižšie náklady na dôchodky a zdravotnú starostlivosť. Zároveň upozorňuje, že írske HDP je výrazne ovplyvnené prítomnosťou nadnárodných firiem. Zaujímavosťou však je, že napriek nízkym celkovým výdavkom patrí Írsko medzi lídrov v podpore sociálneho bývania.
Slovensko pod priemerom EÚ
Slovensko patrí medzi krajiny, ktoré na sociálne zabezpečenie míňajú menej, než je priemer Európskej únie. Podľa údajov za roky 2023 a 2024 sa výdavky Slovenska pohybujú približne okolo 20 % HDP, čo ho zaraďuje skôr do spodnej polovice rebríčka. Znamená to, že štát dáva na dôchodky, zdravotnú starostlivosť či sociálne dávky menšiu časť svojej ekonomiky než väčšina západných krajín.
V porovnaní so susedmi je na tom Česko veľmi podobne ako Slovensko, tiež okolo 20 % HDP. Poľsko míňa o niečo viac, približne 22 – 23 % HDP, no stále zostáva pod priemerom EÚ. Maďarsko sa pohybuje ešte nižšie, zhruba na úrovni 16 – 17 % HDP.
Výrazne vyčnieva Rakúsko, ktoré je presným opakom. Na sociálne zabezpečenie vynakladá približne 32 % HDP, čím sa radí medzi najštedrejšie krajiny Európskej únie. Rozdiel medzi Rakúskom a Slovenskom tak predstavuje viac než 10 percentuálnych bodov.
Peniaze idú najčastejšie na dôchodky
Najväčšiu časť sociálnych výdavkov v Európskej únii tvoria dôchodky. Celkovo na ne smeruje približne 2 bilióny eur, čo z nich robí najvýznamnejšiu položku sociálneho systému. Ide o podporu seniorov, ktorá má zabezpečiť príjem po ukončení pracovného života, informuje aj zahraničný portál Euronews.
Druhou najväčšou oblasťou sú výdavky na chorobu a zdravotnú starostlivosť, ktoré dosahujú takmer 1,5 bilióna eur. Nasleduje podpora rodín a detí s približne 0,4 bilióna eur a pomoc ľuďom so zdravotným postihnutím, na ktorú ide okolo 0,3 bilióna eur.
Zvýšenie dávok od nového roka
Ako sme spomínali aj v našom staršom článku, od 1. januára 2026 sa zvýšili viaceré úrazové dávky. Sociálna poisťovňa ich upravila o 4,1 %, pričom vyššie sumy sa týkajú úrazových rent, pozostalostných úrazových rent, jednorazového odškodnenia, ako aj náhrad nákladov na liečenie a pohreb. Zároveň sa zvýšili aj maximálne sumy vybraných dávok.
Čítajte viac Nové pravidlá uľahčia čerpanie peňazí od štátu. Ako to bude budúci rok fungovať a ktorej dávky sa to týka?
Dobrou správou pre poberateľov je, že nemusia podávať žiadnu žiadosť. Sociálna poisťovňa zvýšenie vypočítala automaticky a nové sumy vypláca bez potreby osobného stretnutia.
Sociálna poisťovňa vyplatí úrazové renty a pozostalostné úrazové renty vo vyššej sume po prvýkrát v januári 2026. Zvýšenie prebehne automaticky. Poisťovňa sumy sama prepočíta a rozhodne o nich priamo zo zákona.
