Ceny pohonných látok na slovenských pumpách zaznamenali v medziročnom porovnaní citeľný pokles. Kým v januári 2025 motoristi platili za liter benzínu priemerne 1,56 € a za naftu 1,51 €, dnes sú ceny na úrovni 1,45 €, resp. 1,40 €. Za týmto trendom stojí predovšetkým vývoj na svetových trhoch.
„Za poklesom cien je najmä cena ropy, ktorú tlačí nadol vyššia ponuka, no dôležitú rolu zohral aj slabší dolár,“ vysvetľuje ekonóm Finaxu Patrik Kindl. Podľa jeho slov sa tento pokles postupne prelieva aj do širšej ekonomiky: „Nižšie ceny pohonných hmôt sa cez dodávateľské reťazce postupne premietajú aj do cien tovarov a služieb.“
Regionálny paradox: Najväčší pokles, no stále najvyššia cena
Slovensko paradoxne zaznamenalo v rámci krajín Vyšehradskej štvorky najvýraznejší prepad cien – benzín zlacnel o 7,2 % a nafta o 7,5 %. Napriek tomu zostávame v regióne najdrahší. Kým Slováci doplácajú na drahý benzín, najdrahšiu naftu v regióne majú Maďari. Na opačnom konci rebríčka stoja Poliaci s najlacnejším benzínom a Česi, ktorí majú najdostupnejšiu naftu.
Kľúč k tejto nerovnosti leží v daňovom zaťažení, ktoré na Slovensku tvorí dominantnú časť konečnej sumy na bločku. Pri benzíne predstavujú dane až 57 % z celkovej ceny, pri nafte je to 48 %.
Daňová brzda
Najväčšiu váhu má spotrebná daň, ktorá pri každom litri benzínu odčerpá z peňaženky 0,51 € a pri nafte 0,37 €. „Práve dane sú príčinou, prečo sú ceny u nás vyššie ako u susedov, keďže tvoria významnú časť konečnej ceny,“ potvrdzuje Kindl.
Hoci má napríklad Česká republika nominálne vyššie spotrebné dane, tamojším motoristom pomáha iný faktor. „V Česku vysokú spotrebnú daň čiastočne kompenzuje nižšia sadzba DPH na úrovni 21 %,“ dopĺňa ekonóm.
Výhľad pre zvyšok roka nateraz praje stabilite. Podľa odhadov by sa ceny pohonných látok nemali výrazne vychýliť a mali by zotrvať na podobnej úrovni ako v súčasnosti.
