Sťahovanie za prácou? Radšej dochádzame

Slováci radšej za prácou cestujú, ako by sa mali s celou rodinou presťahovať. Táto situácia nie je špecifická len pre Slovensko. Podobne sa správajú zamestnanci takmer v celej Európe. Pravda však je, že vo vyspelých ekonomikách s rozvinutou infraštruktúrou ľudia za prácou dochádzajú skôr denne ako týždenne.

19.08.2008 11:13
Autobus, nástup, cesta, zamestnanie Foto:
Ilustračné foto
debata

To, či človek bude dochádzať za prácou denne desiatky či stovky kilometrov, závisí, samozrejme, aj od ponuky a pestrosti práce. Ak je v regióne dostatočne kvalitná a pestrá ponuka, ľudia nemajú dôvod cestovať. Pokiaľ je ponúk práce málo, ľudia musia zvažovať aj ďalšie možnosti.

"To sa prejavuje hlavne na východe Slovenska, kde nezamestnanosť často presiahne viac ako 20 percent a zaujímavých pracovných príležitostí je málo,“ tvrdí Ivana Molnárová, obchodná a marketingová riaditeľka zo spoločnosti Profesia. Ako ďalej pokračuje, Slováci sú konzervatívni a neradi sa sťahujú za prácou s celou rodinou. Platí – radšej za menej peňazí, ale doma. Lepšie doma, na podpore?

Do nového závodu vo Voderadoch pri Trnave potreboval Samsung ešte koncom minulého roka zohnať približne 500 ľudí. Mali dostávať 12-tisíc mesačne v hrubom, záujem bol však minimálny. Ľudia si jednoducho zrátali, že pri takomto plate dochádzať približne 60 kilometrov od domova, hodiny na cestách, málo času na rodinu a podobne, im za to jednoducho nestojí. Je pre nezamestnaných lepšie ostať na podpore a v mieste bydliska, ako dochádzať za prácou, kde dostanú len o niečo viac ako minimálnu mzdu?

"Mnoho zamestnávateľov dnes už poskytuje svojím pracovníkom aj zvoz do a z práce. Táto služba zamestnancom, podobne ako ubytovanie a strava zadarmo, alebo ako príspevok zo strany zamestnávateľa, je bežná vo všetkých regiónoch. Uspokojiť však požiadavky dlhodobo nezamestnaného uchádzača a presvedčiť ho, že je pre neho výhodnejšie pracovať, ako byť na sociálnych dávkach, je takmer nemožné. Určite je pohodlné poberať malé peniaze bez práce a príležitostne si privyrobiť na nejakej brigáde, ako dochádzať do práce pravidelne. Dlhodobo nezamestnaní sú veľkým problémom Slovenska,“ hovorí Jana Zedníková, marketingová riaditeľka personálnej agentúry Trenkwalder.

Problémom je hlavne ubytovanie

Významnú úlohu v tom, či sa presťahovať, alebo zostať, zohráva aj otázka bývania. "V slovenských podmienkach nefunguje systém kvalitného nájomného bývania v porovnaní so zahraničím. Rozdiel v cenách medzi bývaním v hlavnom meste a v iných regiónoch je niekoľkonásobne vyšší. Na východe rodina vlastní dom, ale keď ho predá, v Bratislave si za tú cenu nekúpi pomaly ani jednoizbový byt,“ uvádza Molnárová.

Dochádzanie za prácou je teda charakteristické pre celé Slovensko. Podľa Zedníkovej má však rôzne podoby.

"Zatiaľ čo napríklad do Bratislavy dochádza veľká časť zamestnancov každý deň zo vzdialenosti aj viac ako 100 kilometrov (spádová oblasť je daná hlavne diaľnicou), pre Trnavu je charakteristickejší pracovník, ktorý chodí na týždňovky. Regióny s najvyššou nezamestnanosťou, hlavne Prešovský a Banskobystrický kraj, sú zdrojom pracovníkov, ktorí chodia na týždňovky. Regióny, ktoré, naopak, požadujú najviac týždňovkárov, sú tie, do ktorých smerujú investície alebo je v nich rozvinuté poľnohospodárstvo – Bratislavský, Trnavský, Nitriansky a Žilinský kraj.“

Štatistiky ukazujú, že vo všeobecnosti dochádza za prácou viac mužov ako žien. Vyplýva to z charakteru ponúkaných prác, ale aj zo zažitej predstavy, že muž je živiteľom rodiny. Kým pre mladých ľudí možnosť vycestovať mimo miesta bydliska predstavuje veľkú príležitosť – začať niekde od začiatku, spoznať nové prostredie, nových ľudí, začať si budovať kariéru – horšie sú na tom ľudia, ktorí odchádzajú za prácou a majú rodinu.

Najväčším motívom k pracovnej mobilite je vysoká nezamestnanosť, prípadne špecializácia, s ktorou konkrétny zamestnanec nemôže vo svojom regióne nájsť uplatnenie.

debata chyba