Právnymi normami sa riadia všetky trhy práce, kam chodia predovšetkým mladí Slováci pracovať. Je však medzi nimi rozdiel. „Sú krajiny, ktoré majú relatívne otvorený pracovný trh a kde sa dá uplatniť na základe ,meritá,“ vysvetľuje Stanka Švecová, konzultantka portálu karierabezhranic.
„Znamená to, že prídete a vďaka vlastnej snahe, kontaktom, vzdelaniu a pracovným skúsenostiam si nájdete zamestnanie bez prílišných byrokratických ťažkostí a prekážok.“ Aj ostatné krajiny – napríklad s uzavretým pracovným trhom – sú možnosťou, ale často iba pre tých, ktorí majú z nejakého dôvodu umožnený vstup na uzavretý pracovný trh (napr. zelená karta v USA) alebo ide o intrakorporátny transfer, prípadne program spolupráce. Za najotvorenejšie trhy v EÚ sú považované Veľká Británia, Írsko, Česká republika, Belgicko a Švédsko.
Akými pravidlami sa riadi pracovný trh a čomu by sa záujemca mal vyhnúť, alebo čo je odlišné od nášho pracovného práva? Dodržiavajú sa všade pravidlá? Áno aj nie. „Právo dodržiavajú predovšetkým seriózni zamestnávatelia, ale to je už na vás, aby ste práve takého hľadali a aby ste sa riadili správnymi informáciami a sedliackym rozumom,“ radí Stanka Švecová.
„Keby však všetko išlo vždy hladko, právnici a súdy by ostali bez práce. Pravidlá sa, samozrejme, porušujú, ale závisí od krajiny, akú silnú vymáhateľnosť práva zaručuje.“ Napríklad vo Veľkej Británii presne viete, aké práva máte, či a kedy môžete organizáciu obviniť z porušenia pravidiel na tzv. zamestnaneckom tribunáli (súde). Existuje bezplatná telefónna poradenská linka pre všetkých o ich pracovných právach. Rovnako existuje aj podobná bezplatná telefónna poradenská linka pre zamestnávateľov pri rozhodovaní sa o dôležitých zamestnaneckých záležitostiach, ak sa chcú ubezpečiť, že neporušia zákon. Informácie sú teda dostupné všade, vždy a pre každého.
Na druhej strane záleží na tom, aké pravidlá platia v danom štáte. Sú kultúry, ktoré majú rady všetko na papieri, kde dohoda neplatí, kým nie je čierna na bielom. Príkladom by mohlo byť Nemecko aj Slovensko. A potom sú krajiny, pre ktoré je dôležitý vzťah medzi dvoma stranami a čo je na papieri, berie sa ako dohoda, ale meniteľná, ak sa strany rozhodnú ju prehodnotiť, alebo keď sa podmienky zmenia. Ide o vysokokontextové kultúry, kde je dôležité dlhodobé poznanie partnerov. Je to tak napríklad v Ázii, kde neuzavriete obchod alebo pracovný vzťah bez toho, aby ste zamestnávateľovi nepovedali veľa o svojej rodine a živote.
Príkladom je aj Veľká Británia, kde je dôležitý kontext – isté veci sa nehovoria, ale všetci o nich vedia a podľa nepísaných pravidiel sa nimi riadia. Pracovnú zmluvu nemusíte mať podľa zákona písomnú, hoci sa odporúča, na uzavretie pracovného vzťahu stačí ústna dohoda, ktorá platí. Ide o špeciálny právny systém anglikánskeho smeru, ktorý je založený na precedensoch. „Človek neznalý týchto pomerov, ktorý príde napríklad z nemeckej kultúry a riadi sa bodmi na zozname vo svojej pracovnej zmluve, to môže mať v Británii ťažké,“ hovorí Stanka Švecová. „Pri správnej a nepretržitej komunikácii, vzájomnej dôvere a písomnej či džentlmenskej dohode nie je príliš priestor na porušovanie pravidiel.“
Pracovný čas, skúšobná, výpovedná lehota, odstupné, aj v tomto smere existujú odlišnosti. Čo robí väčší rozdiel ako geografia, je druh výroby. Napríklad vo výrobnom sektore skoro všade na svete sa v porovnaní s inými asi najstriktnejšie berie pracovný čas. Aj v iných oblastiach je pracovný čas dôležitý, ale je aj veľa takých, kde je počet hodín pracovného času takmer prežitkom, pretože zamestnanci pracujú u klientov, z domu, na pracovných cestách a podobne. A pri takejto práci je už normálne požadovať istú fl exibilitu na vlastné rozhodovanie sa, kedy a odkiaľ urobím svoju prácu najlepšie.
Čo sa týka skúšobnej lehoty, výpovednej lehoty, odstupného a ďalších podmienok, každá krajina má určené svoje minimum. Niektorá vyššie a niektorá nižšie a podľa toho sa odvíjajú podmienky v organizáciách. Niektoré sa pridržiavajú stanoveného zákonného limitu, ďalšie ponúkajú lepšie podmienky a benefity v rámci ich stratégie byť „lepším a starostlivejším zamestnávateľom“.